Už niekoľko dní uvažujem o tom, kde to zlyhalo. Lebo tak vyzerá záver príbehu, ktorý nám Marek predkladá ako prvú správu o vzkriesení:
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. (Mk 16, 1-8)
A nepovedali nikomu nič! Najradostnejšia zvesť v dejinách ľudstva a oni o nej nehovoria!
Marek to zdôvodňuje tým, že sa báli. Čoho, alebo koho sa báli? Odvaleného kameňa? Mladíka v bielom – anjela? Toho, čo im povedal?
Skôr by sa zdalo, že boli zaskočené. Čakali niečo iné, veď prišli tam po niečo iné – pomazať Majstrovo mŕtve telo. Vedeli, že je tam, veď to boli ony, ktoré ho videli umierať. Marek ich spomína hneď po stotníkovi, ktorý vydal svedectvo o smrti Božieho Syna: „Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, i Salome.“ (Mk 15, 40) Dve z nich sledovali i rýchle pochovanie Ježišovho tela: „Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili“.(Mk 15, 47) No a teraz tieto tri prichádzajú doplniť, čo chýbalo pohrebnému obradu – pomazať telo. A namiesto tela je tu nejaký „mladík v bielom“, ktorý hovoril o nejakom zmŕtvychvstaní. Viete si predstaviť, žeby zmizla mŕtvola nejakého Vášho blízkeho človeka? Prídete na cintorín, na pohreb a mŕtveho v truhle niet! Myslím, že aj Vás by premohla hrôza. Smrť je smrť. Tento strach z neočakávaného diania okolo smrti ženám podľa Marka doslova zatvoril ústa.
Prečo to však takto dopadlo? Prečo to Boh vo svojej prozreteľnosti nezariadil inak, prečo si to Ježiš lepšie nepremyslel, nepripravil, nezorganizoval? Odpovedí, ako zvyčajne môže byť niekoľko. A ani jedna stopercentná – veď komu to Ježiš kedy povedal?
Po pripomenutí si toho, o čom sme spolu uvažovali pred 5 týždňami, ale i poslednú nedeľu, si myslím, že to všetko malo byť inak. Že pod krížom, na vrchu Golgota, pri vrcholnom výkone lásky Bohočloveka, nemali byť tri ženy, ale traja muži. Jeden z nich tam bol (ako o tom svedčí iné evanjelium), ale dvaja chýbali. Peter a Jakub! Spomínate si, že práve ich Ježiš zobral na Horu premenenia? Tam na vrchole uvideli jeho Božskú slávu a cestou späť im prikázal, aby o tom čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Títo traja najbližší, táto „elitná trojka“ medzi Dvanástimi bola na vec pripravená. Oni mali s Ježišom vystúpiť na vrchol Kalvárie, oni mali počuť svedectvo z úst stotníka, podobne ako pred pár týždňami sledovali Mojžiša a Eliáša. Veď Ježiš akoby tam aj volal Eliáša… (Porov. Mk 15, 34-36) Oni sa od vrcholného výkonu Ježišovej lásky mali vrátiť tou istou cestou, ako vystúpili. Lebo ju poznali. Ich by nebolo prekvapilo biele rúcho mladíka, veď už videli inú belobu, keď „Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.“ (Mk 9, 3) Oni by neboli dostali strach zo stretnutia s nadprirodzenom, ten už prežili na Hore Premenenia. Oni by konečne boli pochopili slová, ktoré si zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. (Mk 9, 10)
Oni, „horolezci profesionáli“, ktorí mali zvládnuť i tento druhý výstup, na druhú horu, aj so zostupom k prázdnemu hrobu však zlyhali… Nezúčastnili sa akcie, na ktorú ich Ježiš pripravoval.
Nuž čo mal Boh robiť? Odvolať akciu? Všetko zmeniť?
Povolal náhradníkov. Tí (tie) to síce v prvom priblížení nezvládli, ale nakoniec i Marek píše, že Mária Magdaléna, ktorej sa následne Ježiš zjavil, „išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali.“ (Mk 16, 10) A Ján zas opisuje Petra a i seba, ako na podnet Magdalény utekali k prázdnemu hrobu. (Porov. Jn 20, 1-10)
Správa o vzkriesení nakoniec teda dosiahla svojich adresátov, i keď prvý dojem z mlčania žien, poverených hovoriť, bol iný.
Lebo Boh sa postará o „svoj projekt“, o dielo spásy. Postaral sa aj o to, aby sa táto správa dostala k Tebe. Možno mala prísť skôr, možno cez niekoho iného, možno iní boli pripravovaní, možno profesionáli zlyhali, možno niektorí mali strach, možno aj náhradníci potrebovali náhradníkov ….
Správa je však tu: Ježiš žije! Vstal z mŕtvych.
