Prečo sa zaoberať rozdielom nie len medzi nami a zosnulými, ale aj tým, čím môžu byť rozdielni aj ľudia, ktorí už zomreli?
Prvého novembra si v spoločenstve Katolíckej cirkvi Slávnosťou Všetkých svätých pripomíname bohatosť možných spôsobov nasledovania dokonalého života, ktorým bol život Ježiša Krista. My všetci, ľudia radikálne nepodobní Bohu a človeku živému v jedinej osobe, sa môžeme na neho podobať, keď s ním spolupracujeme na svojej premene. Svätým nazývame už nežijúceho človeka preto, že veríme, že je táto premena v ňom už istá. Ale istotu tejto premeny by sme priali aj všetkým našim zosnulým. Preto si na nich spomíname hneď v nasledujúci deň. Veríme, že im modlitbou, teda ľudskou účasťou dôverujúcou v Božiu starostlivosť o nás, môžeme pomáhať. Veríme tiež, že oni na ceste tejto premeny chcú pomáhať nám.
Ak prijímame samozrejmú skutočnosť neodňateľnej dôstojnosti ľudskej osoby, potom sa zdá logickým predpoklad, že táto dôstojnosť nepadla skončením existencie ľudskej osoby na zemi. A že jej patrí primeraná pocta. Možno práve preto môže mať liturgia spomienky zosnulých tú istú evanjeliovú stať ako oslava všetkých svätých. Ukazuje spoločné určenie, akýsi spoločný základ, ktorý nás so všetkými našimi zosnulými spája. A zároveň nám v nej obsiahnutý program premeny života kladie otázku, akú úctu ľudskej osobe prejavujeme, keď pozorujeme, že na rozdiel od už zosnulých, je pre nás tento program ešte stále nenaplnenou výzvou. Keď sa na neho pozerám, tak mám dojem, že by dokázal vyjadriť priestor spoločnej úcty k ľudskej dôstojnosti aj s každým človekom, ktorý má možno iné presvedčenie a vieru, ale srdce túžiace po premene z hlbokej úcty k ľudskej dôstojnosti svojej aj iných:
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
(Mt 5,1-12a)
