Možno sa chystáte svoj život v roku 2010 ešte „niekedy“ zrekapitulovať. Alebo ste medzi tými, ktorí by chceli naň čím skôr zabudnúť…Sv. Pavol napísal veriacim v Galácii slová, ktoré sme dnes počuli čítať zo 4. kapitoly jeho listu v 2. čítaní na katolíckych bohoslužbách:
Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.
Pre Pavla skúsenosť Boha, s ktorým sa stretol, bola skúsenosťou s Niekým, kto napĺňa čas. A pritom neumenšuje slobodné rozhodovanie človeka, ako so svojím osobným časom naloží. Plnosť času nám predstavuje ako cestu rastu. Od otrockej povinnosti voči sebe, komukoľvek inému alebo čomukoľvek – cez slobodnú službu ľudí, ktorí prijali identitu Božích synov a dcér – ku dospelej zrelosti toho, ktorý vie ako disponovať s jemu zvereným dedičstvom.
Tak to bolo aj v prípade Márie z Nazareta. Ženy, do života ktorej tiež v určitom roku, prišla ponuka Božieho materstva s otvorenými dverami pre jej osobné: staň sa alebo aj: bude po mojom. Obdivujem ju pre to, že mnohé z toho, čo napĺňalo zmyslom jej osobný čas nenávratne odložila bokom, keď – hoci nerozumejúc mnohému – povedala Božej ponuke svoje áno. Sama tým nastúpila cestu rastu. Od života pod zákonom ku slobode Božieho dieťaťa a k nevyčerpateľnému dedičstvu. Za to jej ako matke Bohočloveka Ježiša Krista na koncile v Efeze v roku 431 právom priznali pomenovanie Bohorodička.
Aká je naša skúsenosť s Bohom? Uvedomujem si, že uplynulý rok 2010, ako koniec koncov aj každý rok pred ním, bol spleťou ponúk. Božích ponúk, prostredníctvom ktorých sme boli pozvaní prežívať plnosť času a teda rásť. Božie ponuky sa často objavili v našich vlastných plánoch a predstavách; ako aj rozličných spoločenských, kultúrnych, ekonomických či športových vplyvoch okolitého sveta. Kiež by bolo možné navzájom si vyrozprávať všetko to, čím nás rok 2010 vyzval k rastu. Som presvedčený, že by to bolo množstvo podnetných a inšpirujúcich príbehov. A možno by sme v nich spoločne objavili to, k čomu nás povzbudzujú aj dvaja poslední pápeži. Totiž že každý z nás sa máme stávať tým, čím sme, teda človekom.
Iste je veľa vecí na ktoré chceme z roku 2010 zabudnúť. A veľa ktoré si chceme niesť vo svojich srdciach čo najdlhšie. Prešli sme cez to „lepšie“ aj „horšie“. Čím Boh naplnil čas môjho osobného roku 2010? Pre mňa to bola znovu silná skúsenosť, že Boh v ktorého verím, nie je boh – plnič našich ľudských požiadaviek. Ale Boh, ktorý „je aký je“, nie akého si ja prajem aby bol. A to, že „je aký je“, nepredstavil sa takto náhodou už kedysi dávno istému človeku z horiaceho kra?
Nech Ten, ktorý je pre mňa stále Tajomstvom, požehná našu chuť rásť aj v tomto novom roku 2011.