Keď som ako malý chlapec na popolcovú stredu odchádzal z kostola s čiernou značkou na čele, len som cítil, že sa začína čosi nové. Nevedel som, akú zmenu mám po tejto udalosti čakať, ale tušil som, že prichádza ako dar zhora. Neskôr ma čierne znamenie raz za rok znepokojilo obavou, či s ním v očiach ľudí nevyzerám ako hlupák. Dnes sa obávam, že sa často správam ako hlupák, ktorý si znamenie kríža Kristovho necháva poznačiť na čelo, ale často zároveň odporuje, aby s ním začal nový spôsob života.
Je prirodzené, že hodnotím vlastné činy, to ako vyzerám a čím som, aj podľa toho, ako toto všetko vnímajú ľudia okolo mňa. Potrebujem vedieť, čo iní ľudia na mne vidia a ako ma vnímajú. Vlastne aj vďaka tomu môžem poznávať, kým vlastne som. Ako by som mohol spoznať, kto som, ak by som sa nezaujímal o to, čo na mne pozorujú oči iných?
Predsa je tu ešte dôležitejší rozmer potvrdzujúci moju identitu:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ (Mt 6,1-6. 16-18)
Význam života jednotlivého človeka u seba samého aj u iných posudzujeme podľa toho, ako ho zhodnotia ľudia. Zjednodušene by sa to dalo nazvať popularitou. Tá môže viesť k pokrytectvu, ktorým je naša doba veľmi poznačená.
Dnes niekto uvažuje nad cestou svetoznámej speváčky Amy Winehouse. Iný čaká, čo spôsobia najbližšie voľby v životnom príbehu niektorých lídrov našich politických strán na Slovensku. U každého z týchto ľudí, rovnako ako u teba i u mňa, je ľahké podľahnúť pokušeniu spájať vlastnú seba-hodnotu so stupňom dosiahnutej popularity. A ceniť si ju viac ako to, o čo som sa v živote usiloval ako o to podstatné. Konečnú hodnotu životnej námahe človeka nedá pohľad ľudí, hoci môže mnohé odkryť. Hodnotu tvojmu životu dáva niekto iný. Ten, ktorý vidí aj to, čo zostalo očiam ľudí skryté. Ten, ktorý vidí a odmení aj to, čo ľudskému zraku uniklo. Niekto taký, podľa mňa, hľadí na každého z nás. Je to Otec, ktorý svet týmto pohľadom chráni od toho, aby jeho život uviazol v pokrytectve.
Ježiš videl hodnotu svojho života odovzdaného cez kríž, lebo si bol vždy vedomý pohľadu nebeského Otca. Znamenie kríža nedáva automaticky vidieť viac alebo lepšie ako iní. Vyjadruje túžbu uvedomiť si, že aj na môj život, tak ako na život každého človeka, sa díva ten istý Otec. Vidí, či ma pokánie a modlitba privádzajú k deleniu sa s núdznymi v almužne. Vedomie jeho pohľadu mi dáva možnosť stopnúť moje pokrytectvo a získať pravú hodnotu mojej existencie. Teším sa na malý čierny znak, aby som, zbavený vlastného pokrytectva, dovolil Otcovi urobiť v mojom živote čosi nové…
