Uvedomil som si, že je to pozvanie nanovo premýšľať o tom, čo je to krst. Čo to pre mňa znamená, že som bol pokrstený.
Na sviatok Ježišovho krstu čítame z knihy proroka Izaiáša (42, 1-4) tieto slová:
„Hľa, môj služobník priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.
Svojho ducha som vložil na neho, právo prinesie národom.
Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas.
Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo.
Nezoslabne nezlomí sa, kým nezaloží na zemi právo. Na jeho zákon čakajú ostrovy.“
Uvedomujem si, že tieto slová boli povedané nielen na adresu Ježiša – Krista. Ale aj na každého, kto sa rozhodol nosiť Jeho meno – teda stal sa kresťanom. Etymologický význam slova krst z gréckeho „baptizein“ znamená ponoriť, obmyť. Nevzťahuje sa to len na tú chvíľu, keď živého človeka ponoríme do vody alebo ho polejeme vodou. Vyjadruje to aj veľkú pravdu, ktorá platí po celý ďalší život. Že človek akoby vstúpil z jedného sveta, ktorý ho doteraz obklopoval, a je symbolizovaný vzduchom, do nového sveta, ktorý ho obklopil, ktorý sa okolo neho uzavrel a je symbolizovaný vodou. O tejto skúsenosti môžeme viac premýšľať, keď si prečítame začiatok žalmu č. 139… Človek je akoby pozvaný sa nadýchnuť v tomto novom svete a začať v ňom žiť. Ľudsky chápané, človek by ponorený vo vode zomrel. Ale význam krstu je aj znovu sa narodiť. Zanechať staré a začať nové. A nedá sa znovu narodiť, ak prv človek nezomrie. Keď sa rodičia, ktorí chcú pokrstiť nového člena svojej rodiny prídu porozprávať o tom, ako na to, pýtam sa ich: „Viete o tom, že v krste vaše dieťa zomrie? Ste na to pripravení?“ A mnohí s hrôzou na mňa pozerajú ako to myslím. Až potom začína vysvetľovanie o dare nového života, ktorý ich dieťa v krste prijme.
V dialógu so sekulárnym svetom si uvedomujem nový význam slova krst, s ktorým sa veľmi často stretávam a to je „krst ako uvedenie na trh.“ Teda krst knihy, CD nosiča alebo inej neživej veci. Krst ako mu my rozumieme ako kresťania je vždy niečím, čo sa týka živej ľudskej bytosti. Nie je to len obrad a rituál, ako to prevzala sekulárna spoločnosť, možno aj preto, že dívajúc sa na nás kresťanov tak tomu porozumela. A možno nám tým nastavuje zrkadlo. Aby sme aj v Cirkvi neprezentovali krst len ako nejaký krátky úsek času, ktorý treba absolvovať. Ale ako niečo nové, do čoho sme boli ponorení, čo nás obklopuje spredu aj zozadu, zhora aj zdola, sprava aj zľava a v čom sa celý život učíme žiť. Alebo ináč z čoho sa celý život učíme žiť. A ešte ináč z koho sa celý život učíme žiť. Teda žiť z Toho, kto si krstom každého z nás privinul k sebe a nazval nás svojím služobníkom. Žiť z Toho, kto na každého z nás vložil svojho ducha. Žiť z Toho, ktorý každého z nás iným spôsobom pozval žiť tak, že by sme si nemuseli pozornosť vynucovať krikom a hlučnosťou, tej je na svete až príliš. Ale veľkorysosťou voči tomu, čo je nalomené, hasnúce, bez práva; porozumejúc tomu, čo z toho, čo je nalomené treba obviazať, čo z toho, čo je hasnúce treba znovu roznietiť.
Krst nás učí ešte jednu vzácnu pravdu. Nikto sa nemôže pokrstiť sám. Hoci by mal vodu, ktorou sa krstí a vedel by vetu, ktorú pri tom treba povedať. Neexistuje krst, ktorý by sa udial, keď by sme povedali: „Ja sa krstím…“ Je tu vždy tá dynamika od individuálneho „Ja“ – „Ty“ ku prežívaniu „My ako spoločenstvo.“ Potrebujeme sa navzájom. Človek môže a má byť darom pre druhých.
Myslím, že sme ako kresťania stále veľa dlžní tomuto svetu. Najmä vo svedectve o tom, že nežijeme len s ľudských síl ale aj z krstu, ktorý sme prijali. A cez krst z TOHO, ktorý nám daroval možnosť žiť nový život. Možno to bolo už veľmi dávno kedy si bol pokrstený. Dnes je čas sa na chvíľu k tomuto novému začiatku vrátiť. Cez spomienky, fotky, kontakt s našimi krstnými rodičmi, ako aj poďakovaním v modlitbe Bohu, ktorý nám túto šancu daroval. Vrátiť sa a premýšľať, aké pokračovanie v našom živote má krst. Ako sa nám darí žiť toto pokračovanie.
Verím tomu a modlím sa za to, aby vo svete, ktorý má niekedy tendenciu zmeniť sa na jeden veľký trh a človeka premeniť na tovar, ktorý je nahraditeľný, tajomstvo krstu žilo autenticky, hodnoverne čoraz viac ľudí. Aj potom nádej, že každý človek ako živá bytosť narodená do akejkoľvek doby, v akomkoľvek veku, v akomkoľvek zdravotnom stave, akejkoľvek farby pleti, akéhokoľvek náboženstva bude mať nenahraditeľnú hodnotu. Chceš sa pridať?
Dominik Markoš, farár v Sklabinej