Je síce na prvý pohľad ako každá iná, no má jeden prívlastok navyše – Nedeľa Krista Kráľa. Myslím, že veľmi vhodne zapadá, nielen do cirkevného života, ale vôbec do súčasného myslenia ľudí, najmä tých, ktorí majú problém s blížiacim sa koncom sveta. Viacerí totiž podľahli panike, že koniec sveta je tu už čochvíľa.
Správy dokonca hovoria o ľuďoch, ktorí si budujú bunkre či chcú sa zhromaždiť na akomsi magickom mieste a podobne. Takto sa správa človek, ktorý nemá inú nádej, iba v tom, čo vidí tu na zemi. Správy, ktoré o tomto hovoria, vyznievajú až tragikomicky. Pretože keď skončí všetko na svete, ako môže niekomu pomôcť nejaký bunker či úkryt? My kresťania máme lepšie riešenie. Pán Ježiš Kristus – Kráľ celého vesmíru – stojí totiž nad všetkým. Kto sa oprie o neho, nemusí sa báť ani konca sveta ani vlastnej smrti. Veríme, že o nás vie a aj keby sme zomreli, ocitneme sa vlastne pred ním samotným. Teda je naozaj dobrým riešením uznávať ho za svojho kráľa a panovníka, ktorému skladáme poklonu a podľa ktorého sa riadime. Daniel hovorí vo svojej knihe (7,13-14):
„Videl som v nočnom videní: V nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka a došiel až k Starcovi. Priviedli ho pred neho, dostal moc a slávu i kráľovstvo a budú mu slúžiť všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je večná, nikdy nezanikne a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.“
Jeho kráľovstvo teda bude trvať naveky. No je tu jeden háčik. Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta (por. Jn 18,36), a preto nie je také, aké by sme možno čakali. Jeho kráľovstvo sa totiž nešíri ani bojmi, ani dobývaním územia, ani kupovaním ani nijakým násilím. Jeho kráľovstvo sa šíri len tak, že človek do neho dobrovoľne vstúpi. Slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku. Preto sme vlastne my na ťahu. Kristus nás rád prijme, veľmi rád. Len my mu musíme povedať „áno“. Neplašme sa teda, nebojme sa konca sveta, máme tu riešenie, ktoré nám dovoľuje zostať pokojnými a nepodliehať panike, dôverovať v toho, ktorého síce nevidíme, ale jeho pôsobenie je zjavné.
