Tento odsúdený bol vo väzení viac ako 30 rokov. Je to naozaj neuveriteľné. Na svete je však oveľa viac takýchto prípadov, keď do „basy“ ide nevinný. Všetci sú spokojní, často nám ľuďom v návale emócií ide totiž o to, aby niekto bol potrestaný, aby sa to na niekoho zviezlo. Ak je niekto odsúdený spravodlivo, tiež si mnohí vydýchneme a nie raz požadujeme aj väčšie tresty, len aby bola spravodlivosť dokonalá. Niekedy dokonca zvolávame Boží trest na človeka, ktorý sa previnil. A niekedy sa aj pýtame samého Boha, kde je, keď nezasahuje, snáď by sme mu vedeli aj poradiť, čo a ako má robiť, aby bola dokonaná spravodlivosť…
Čas, ktorý prežívame, nám však robí škrt cez takéto zmýšľanie. Liturgia nám počas pôstu viackrát ponúka čítanie z Knihy proroka Izaiáša (1,16-18), v ktorom Boh prikazuje ľuďom, aby sa obmyli, očistili, odstránili zlobu svojho zmýšľania, prestali robiť zlo a učili sa robiť dobro, hľadali spravodlivosť a navzájom si pomáhali. A ďalej Božie slovo pokračuje: „Príďte, budeme sa pravotiť“. Z týchto slov by sme očakávali, že Boh bude v prvom rade trestať a vyčítať ľuďom, prečo sa zle správajú. No hneď za tým pokračuje: „keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh, a keby boli červené sťa purpur, budú ako vlna.“ Toto je Božia spravodlivosť. Nie dokazovanie, akí sme zlí, a trestanie, ale odpúšťanie.
Čítania na dnešnú nedeľu to aj potvrdzujú – v prvom čítaní z Druhej knihy Kroník (36,14-16.19-23) sa hovorí o tom, ako Izraeliti robili zlo, nechceli si dať povedať, a preto boli odvlečení do zajatia na sedemdesiat rokov. Dostali takto čas na spytovanie svedomia a uvedomenie si vlastných chýb. Potom ich perzský kráľ Kýros prepustil zo zajatia späť na slobodu.
V druhom čítaní z Listu Efezanom (2,4-10) uvádza svätý Pavol pamätné slová „Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom“. Znova slová plné nádeje a radosti z toho, že Boh odpúšťa a zmilúva sa nad hriešnikom. To je jeden zo základných pilierov pôstu. Druhý je ten, že to nemôžeme všetko hodiť len na Boha. Každý, kto chce dosiahnuť Božie milosrdenstvo, sám sa musí kajať. Musí uznať, že zhrešil. V opravdivom pokání niet miesta na výhovorky a poukazovanie na druhých.
Prajem vám všetkým, milí bratia a sestry, zažite Božie milosrdenstvo a odpustenie. Kajajte sa za svoje hriechy a Boh vám rád odpustí.
