79 cm je dosť veľký rozdiel vo výške ľudí stojacich vedľa seba. Bolo to vidieť i na fotografiách, ktoré priniesol v pondelok náš portál. Najvyšší muž sveta, 30 ročný Turek Sultan Kösen, na nich po svadbe pózuje so svojou manželkou, 20 ročnou študentkou Merve Dibo. „Býval som nešťastný, že som si nedokázal nájsť partnerku s vhodnou výškou. Teraz však budem mať vlastnú rodinu a súkromný život,“ tešil sa mladík, ktorý pracuje na farme.
Evanjelium dnešnej nedele nám hovorí o podobnej túžbe, pri splnení ktorej však výška hrala opačnú úlohu:
Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.
Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.
Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“
Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19, 1-10)
Podľa uznávaného slovenského biblistu, Blažeja Štrbu, pri opise Zachejovho motívu (zatúžil vidieť Ježiša), i Ježišovho motívu návštevy hlavného mýtnika (Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť), evanjelista použil to isté sloveso zéteó. Akoby chcel zdôrazniť, že nielen človek túži po Bohu, lež i Boh (a hlavne On) vo svojej láske túži zachrániť, pomáhať človekovi. A práve stretnutie týchto dvoch túžob prináša hlavné povzbudenie prameniace z tohto príbehu.
Podľa toho istého odborníka totiž príbeh nie je o Zachejovom obrátení, ako nám to núka chybný preklad. Keď totiž všetci šomrali, že Ježiš vošiel k hriešnikovi, ten sa bráni: „Ale to nie je tak! Veď polovicu svojho majetku dávam chudobným, a ak zlyhám, vraciam štvornásobne!“ V gréckom origináli je použitý prítomný čas a nedokonavý vid. To nie je o budúcnosti, či o nejakom sľube, alebo predsavzatí (ako nám to vnucuje nesprávny preklad). To je to, čo Zachej robí stále. On si myslí, že je spravodlivý, napriek mienke ľudí okolo neho. Tí ho totiž odsudzovali najmä za spoluprácu s Rimanmi, ktorým sa mýto, dane platili. V tomto smere nám pripomína „čestného komunistu“ a súčasne rodom kresťana, za bývalého režimu, ktorý si tiež myslel, že koná dobre.
Ježiš mu to však nepotvrdzuje, ako ho ani neodsudzuje. Pre spásu totiž nie je dôležité, čo si o sebe namýšľa on – mýtnik, ani to, čo si o ňom myslia iní. Dôležitá je Božia milosť, prítomnosť. A Boh je teraz tu! O tom sú jeho slová v Zachejovom dome.
Zachej v tomto smere vyznieva ako pozitívny hrdina práve kvôli svojej túžbe vidieť Ježiša. Uvedomuje si, že to ľudské nestačí, ani subjektívne, ani objektívne. A preto, napriek všetkým ľudským ohľadom, sa „pán riaditeľ colného úradu“ škriabe na strom ako malý chlapec. Veď je malý! Je ale šikovný a našiel si pomôcku.
Ježiš mu však dáva inú pomôcku, o ktorú sa môže oprieť. Má si uvedomiť, že rovnako ako jemu nestačí byť spravodlivým, dobrým podľa vlastnej vôle; že rovnako ako on túži ísť vyššie, bližšie k Bohu, aj Boh túži po jeho blízkosti! Môže sa oprieť o tento Boží postoj. Ježiš, zviditeľnenie Božej lásky na zemi, nie je pasívny. Sám Zacheja oslovuje, chce ísť k nemu. Ba nielen chce, „musí“! Lebo kvôli tomu sa stal človekom.
Mimochodom, tieto záverečné Ježišové slová úžasne vystihujú nielen situáciu Zacheja, ale celého ľudstva a Ježišovu úlohu, cieľ jeho života. Všetkých nás túži nájsť, za všetkých ide zomrieť. Udalosť sa totiž odohrala na záver cesty do Jeruzalema. Poslednej cesty, ktorá vyvrcholila na Golgote.
A práve tu vidíme úžasné Lukášovo literárne majstrovstvo a myšlienkovú prepracovanosť jeho evanjelia. Podobenstvá a udalosti, o ktorých sme čítali v našich kostoloch ostatné nedele, umiestňuje totiž práve do rámca tejto poslednej cesty z Galiley do Jeruzalema. Ide tam vykúpiť ľudstvo, ktoré si samo nevie a nemôže poradiť. Ide nastoliť nový vzťah medzi Bohom a človekom, ktorý vybuduje vkladom obety svojho života, vrcholným prejavom svojej lásky k ľuďom. A v tomto vedomí aj učí. O tom bolo vyjadrenie o neužitočných sluhoch, podobenstvo u sudcovi a vdove, i o farizejovi a mýtnikovi, ktoré sme čítali minulú nedeľu. Spravodlivými, hodnotnými pred Bohom, sa nemôžeme stať sami, bez Božej milosti. A tú nám svojim vykupiteľským dielom ide ponúknuť. Tak ako ponúkol svoju blízkosť Zachejovi.
V našom živote teda nie je dôležité, či sme malí, alebo veľkí, bohatí, alebo chudobní, ba dokonca či sme spravodliví, alebo hriešni. Dôležité je vedomie, že niekto (Niekto) nás má rád, že po nás túži. A naša ochota odpovedať na túto túžbu, Božiu ponuku blízkosti. Odpovedať podobnou túžbou po ňom. Takúto túžbu, podobnú Zachejovej, vám zo srdca prajem!
Vladimír Slovák, farár z Prievidze.
