Pred týždňom sa kolega v službe slova zamyslel nad rozdielom medzi slovom ľudským, ktoré sa nám zdá bezprostredne ovplyvňujúce, ba niekedy tvrdo rozhodujúce o našom živote a nad slovom a hlasom Božím, ktorý zaznieva v tichosti, ako zaznel aj Jánovi Krstiteľovi. Uvedené viaceré podnetné rozdiely medzi jedným a druhým hlasom, mi dávajú príležitosť nadviazať na tému a zvlášť na ten posledný rozdiel: slovo Božie je v ňom predstavené ako niečo, čo nerobí vonkajší nátlak, ale obohacuje a hýbe človeka, a tak ho motivuje z vnútra.
Človek, ktorý toto slovo prijíma, mení svoje vonkajšie správanie, lebo sa mení jeho vnútro. Je slobodný, lebo môže v slobode prijať slová ľudí a vie ľuďom slobodne hovoriť o poučení, ktoré mu ponúklo slovo prijaté od Boha. Stojí to za to, aby človek nie len reagoval na slová a konanie iných, ale svojimi slovami a konaním pozýval iných konať v slobode. V záplave nátlakových slov si mnohí uvedomujeme, ako je dobre počuť hlas človeka, ktorého slová vychádzajú z vnútorného presvedčenia a zo skúsenosti hlasu Božieho.
Takého človeka našli a chceli počuť zástupy ľudí v stati Lukášovho evanjelia, ktorú čítame na tretiu nedeľu Adventu:
Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“
On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“
Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“
On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“
Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“
Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.
(Lk 3,10-18)
Evanjelium, ktoré sa hlásalo už vystúpením Jána Krstiteľa, je stále aktuálne a živé slovo Boha. Ľudia hladní nie len po chlebe a hrách ponúkaných mocnými sveta hľadajú, kto im povie ako žiť v slobode. Nie pod nátlakom.
Tento človek učí vyslobodzovať spod nátlaku aj iných. Aká sloboda zaznieva vo výzvach Jána Krstiteľa aj pri všetkej náročnosti, ktorú ponúkol! Preto ho zástupy počúvajú a chcú radu ako majú konať. Je mylné myslieť si, že sme dnes podrobení horším okolnostiam a pod takým vplyvom, že musíme iba reagovať na tlak prostredia a slov, čo nás obklopujú. Aj keď to tak mnohí prezentujeme. V nátlaku slov, máme jedno veľmi dôležité kritérium ako spoznávať, odkiaľ moderné zotročovanie prichádza. Ján si svoju slobodu nedal vziať, aj keď ten vonkajší tlak na neho radikálne narastal. Učil žiť slobodu svojho presvedčenia slovom i príkladom. Netreba sa báť, že sa jeho príklad stratil. Stále je tu povzbudenie od ľudí, ktorí počúvajú tichý hlas svedomia. On ťa, tak ako Jánov hlas jeho poslucháčov, poučuje, čo je správne napriek tlaku, ktorý cítiš z okolia, dokonca niekedy aj od ľudí, ktorí sú ti blízki. Môžeš si zrazu všimnúť, že Slovo volá k slobode aj teba. Nerobí nátlak, len ti ukazuje ako vyzerá človek, ktorý už nepotrebuje svoje konanie ospravedlniť alebo vysvetľovať vonkajším tlakom, lebo koná z motívov, ktoré sú v jeho vnútri.
Adventný čas je vhodný na stíšenie, ktoré ti lepšie ukáže aké sú hlasy, ktoré sa ozývajú okolo teba i v tvojom vnútri. Môže ti tak pomôcť lepšie rozoznať, ktorým z týchto hlasov sa chceš nechať viesť a akým človekom sa tak stať. Radosť z príchodu Božieho Syna, ako aj radosť, že sa takým slobodným synom môžeš stať ty, praje brat Ján Macej, kňaz kapucín.
