V trhovej ekonomike musí každý dobre zvažovať, čo a ako urobiť, aby práve ten jeho produkt bol úspešný.
Niekedy sa mi zdá, ako keby aj medzi náboženstvami bol takýto konkurenčný boj. Stačí sa prejsť po Blízkom východe a človek vidí, koľko nepokojov je len kvôli náboženstvu a v mene náboženstva. Ale aj v rámci náboženstva sa deje všeličo, zoberme si sunnitov a šítov v islamskom svete alebo nespočetné denominácie v rámci kresťanstva. A akoby aj to nebolo málo, „konkurencia“ je aj v samotnej našej katolíckej, resp. rímskokatolíckej Cirkvi. Rôzne skupinky, často postoje typu „my sme lepší“, „počúvajte nás“, „tamtí sú mimo“ a podobne. A vzniká žiarlivosť, trenice, hádky a v horšom prípade aj násilie. V mene náboženstva…
Ako vidno z dnešných textov, ktoré nám ponúka rímskokatolícka liturgia, nič nové pod slnkom. Zo Starého zákona čítame text z Knihy Numeri 11,25-29, z ktorého vidno, že Jozue podľahol nedobrému duchu žiarlivosti, keď sa snažil zamedziť prorokovanie dvoch mužov, pričom si neuvedomil, že je to Boží dar – a Božím darom sa treba otvárať, nie ich potláčať. Mojžiš ho však napomenul. Posúďte sami:
Pán zostúpil v oblaku a rozprával sa s Mojžišom. Vzal z ducha, ktorý bol na Mojžišovi, a dal sedemdesiatim mužom starším. Keď na nich duch spočinul, prorokovali, ale viac to nerobili. Dvaja muži však zostali v tábore; jeden z nich sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich spočinul duch, lebo aj oni boli v zozname, hoci nevyšli k stánku. Prorokovali v tábore. I pribehol mladík a zvestoval Mojžišovi: „Eldad a Medad prorokujú v tábore.“ Tu Jozue, Nunov syn, Mojžišov služobník a vyvolenec od mladosti, povedal: „Môj pane, Mojžiš, zakáž im to!“ Ale on povedal: „Čože, žiarliš za mňa? Kiež by všetok ľud prorokoval a kiež by im Pán dal svojho ducha!“
V evanjeliu čítame niečo podobné (Mk 9,38-40):
Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás.“
Samotný Ježiš upozorňuje nielen svojho apoštola Jána, ale aj nás všetkých, aby sme sa tešili, ak Pán Boh niekoho obdarí nejakým darom, ktorý slúži na budovanie Božieho kráľovstva. Nie je naším cieľom, aby sme si konkurovali a navzájom sa diskvalifikovali, či pýšili, kto má viac darov a podobne. Všetkým nám musí záležať na jednom – budovaní Božieho kráľovstva. A to sa nedá robiť vzájomnými obvineniami, žiarlivosťou, pýchou ani tým, že by sme niekomu zabraňovali robiť dobro len preto, aby sme my vynikli. Ježiš nás skôr povzbudzuje k spolupráci, veď „dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý“ (1 Kor 12,4). Natíska sa teda otázka, od koho sú dary, ktoré napr. kresťanov navzájom rozhádajú? Duch Svätý hádky nespôsobuje, ani nedáva protikladné dary, ktoré by sa navzájom vybíjali.
Duch Svätý je ten, ktorý má moc zjednocovať a budovať, satan rozbíja a ničí. „Satan sa tvári ako anjel svetla“ (2Kor 11,14), snaží sa, aby napodobňoval pôsobenie Ducha Svätého, tiež dáva svoje „dary“, ktoré v skutočnosti nie sú darmi, ale skazou pre jednotlivca i spoločenstvo. Priatelia, pozývam vás, prijmite Božie dary, ktorými vás chce Boh obdariť a tešte sa z toho, že dáva svoje dary aj iným.
