„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘
Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘
Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘
Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘
A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.“ (Lk 16,1-8)
Čo človeka zaskočí je, že vyzerá to na prvý pohľad tak, akoby Ježiš schvaľoval nepoctivosť. A to predsa nie je možné! Priznám sa, že som mal vždy s touto staťou trochu problém. Počul som rôzne kázne, ktorými sa ich autori pokúšali vysvetliť Kristovo počínanie, ale priznám sa, že ma ani jedno z vysvetlení neuspokojilo. Až nedávno sa mi dostalo do rúk nové vydanie Nového zákona, ktoré vydalo Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina z Bratislavy. A tam som našiel vo vysvetlivkách toto:
„Podľa vtedajšieho zvyku v Palestíne mal správca právo schvaľovať pôžičky z majetku svojho pána. A keďže nebol odmeňovaný, platil si tak, že na potvrdenke nadhodnotil výšku pôžičky, aby pri splácaní využil rozdiel, ako svoj zisk. V tomto prípade v skutočnosti požičal zaiste len päťdesiat kadí oleja a osemdesiat meríc pšenice. Keď uviedol na potvrdenke túto skutočnú výšku, pripravil sa len o zisk, pravdu povediac úžernícky, ktorý diskontoval. Jeho nepoctivosť (v. 8) nespočíva teda v znížení sumy na potvrdenke, čo je len obetovaním jeho bezprostredných ziskov, bystrou taktikou, ktorú jeho pán môže chváliť, ale skôr v predchádzajúcich spreneverách, ktoré boli dôvodom jeho prepustenia“. (poznámka k Lk 16,8; str. 293; Biblia, Nový Zákon, vydavateľstvo Dobrá kniha, Bratislava 2012)
Zrazu získate úplne iný pohľad na veci. Čím si chcel pomôcť správca majetku, ktorý s ním nespravodlivo hospodáril? Tým, že sa vrátil k čestnosti a spravodlivosti. Napriek tomu, že bol známy ako nepoctivý a úžernícky človek, postavil svoju budúcnosť na poctivosti. Nesnažil sa ďalšími klamstvami si nečestne vylepšiť imidž. Vyšiel s pravdou von. Dokonca si myslím, že musel aj vysvetliť dlžníkom svoje počínanie a rozdiel v počtoch na potvrdenkách. A tak sa musel priznať k svojej predchádzajúcej nepoctivosti. Predsa to riskol.
Iste, tento správca je vymyslená postava, keďže je to podobenstvo. Ale spomeňme si na nepoctivého okrádača vlastného národa a kolaboranta s rímskymi okupantmi, na Zacheja: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ (Lk 19,8) To sú slová, ktoré vyriekol Zachej, keď sa ho dotkla Božia milosť.
Keď chceme počítať vo svojom živote so „svetlou“ budúcnosťou, musíme sa vysporiadať s nemorálnou minulosťou. A to pripadá mnohým veľmi ťažké. Ak niekto postavil za socializmu dom z nakradnutého materiálu, čo pre mnohých bolo vtedy bežné, alebo ak niekto zbohatol v dnešnej dobe na nečestnom podnikaní, ulievaní daní, alebo priamo úžerníctve, ten sa bude ťažko vysporiadavať s minulosťou. Ale dokiaľ to človek naozaj neurobí, vždy bude nad jeho životom a životom všetkých, ktorí užívajú nečestne nadobudnutý majetok, visieť prekliatie „nespravodlivej mamony“.
Evanjelium ktoré sa číta na 25. nedeľu pokračuje:
„Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.“ (Lk 16,9-10)
Ak sme neobstáli pri spravovaní materiálnych vecí, zverí nám Boh duchovné dary a aj večný život? Ak pri najmenšej príležitosti rýchlo zbohatnúť sa meníme na bezcitné egoistické zvieratá, ako prijmeme Božie kráľovstvo, ktoré je kráľovstvom Lásky?
Hriech sa nedá prejsť mlčaním. Je potrebné ho napraviť a robiť z neho pokánie. Inak nám zničí život. A to nie až ten večný, ale už tento časný, na tejto zemi.
Ak si nadobudol nečestne svoj majetok, to k čomu si sa dostal nespravodlivo, rozdaj chudobným. Ak si sa rozvadil kvôli majetku so súrodencami, priateľmi, alebo s ľuďmi vôbec, pros ich o odpustenie, zmier sa s nimi. Potom bude tvoje srdce slobodné a Boh ťa bude žehnať. Celá tvoja budúcnosť bude požehnaná, ale to najdôležitejšie, Boh ťa obdarí večným životom a zverí ti svoje dary. A to si myslím, drahí moji, že za to stojí. Nech vás Pán Boh žehná!
Jozef Fričovský, dekan v Brezne