Prečo sa tomuto už opozeranému príbehu znovu venuje toľká pozornosť a námaha? Ide v ňom totiž o niečo, čo sa nikdy nezunuje – o hľadanie pokladu.
Na tohtoročnom festivale „Pohoda 2011“ som počul v mnohom pravdivú otázku: Prečo sa o Bohu, ktorý je tak neopakovateľne úžasný dnes hovorí tak sucho a nudne?
Ježiš je ten, ktorý nám toho o Bohu povedal najviac. A aj v dnešnom evanjeliu nás učí ako príbeh života s Bohom – ináč povedané života v Božom kráľovstve, prežívať ako vzrušujúce dobrodružstvo. Prirovnáva to k hľadaniu a potom získaniu pokladu. Nakoniec posúďte sami:
Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.
Už tretiu nedeľu po sebe nám Ježiš ponúka podobenstvo. A stále o tom jednom tajomstve. O Božom kráľovstve.
A prihovára sa nám ako ku hľadačom pokladov.
Medzi hľadačmi pokladov sú takí, ktorí nájdu poklad náhodou, nečakane. A to im zmení život. Ale je rozdiel poklad nájsť, a je rozdiel si ho vyzdvihnúť, získať ho. Niekedy to býva poriadne dlhá a namáhavá, často aj celoživotná cesta. Potom sú tu ľudia, ktorí hľadajú poklady systematicky, premyslene. Podľa hodnoverných aj falošných stôp alebo máp. To nakoniec sledujeme aj v príbehu o potopenom zaoceánskom parníku.
Ja osobne poznám ľudí, ktorí objavili živého Boha a vzťah s Ním akoby náhodou. Netušili, že to príde. Ako ten človek, čo v Ježišovom podobenstve našiel poklad v poli. Ktovie odkedy tam už bol ukrytý. A on ho objavil až teraz. A poznám takých, ktorí systematicky hľadali alebo aj hľadajú; pýtali sa a stále sa pýtajú. Týchto ľudí by som prirovnal k človeku, ktorý sa ponára na dno oceána. Lebo tuší, že tam niekde je tá najvzácnejšia perla, cennejšia ako všetko ostatné. Konečne môj vlastný príbeh je akousi zmesou hľadania pod určitým systémom ale aj prekvapením z toho, kde som ten poklad nakoniec našiel.
Nech je to tak alebo onak, je príjemné si uvedomiť, že ten poklad sme nevyrobili my. Jeho nádhera, hodnota, schopnosť zaujať a získať si srdce ďaleko presahuje to, čo vieme vymyslieť a vytvoriť. Ktosi nesmierne bohatý a štedrý ho ukryl v zornom poli nášho srdca. Každého ľudského srdca. A chcel, aby sme ho hľadali, objavili a našli.
Keď rozprávam s tými, ktorým sa zmenil život vďaka objavu tohto pokladu, stotožňujem sa s nimi v jednom probléme. Hoci sme ten poklad objavili, akosi sa nedá privlastniť. Akoby to pole v ktorom sme ho našli, nebolo naše. A potom si spomínam na Ježišovo slovo, že treba ísť a to pole kúpiť. Pri dopytovaní sa na cenu, zisťujem, že je závratná. Odhadom ma bude stáť všetko to, čo mám. A tak začínam obchodovať, predávať. A šetriť na účte na to „pole“. A objavujem jedno pravidlo: najviac pribúda na účte, na ktorom to „pole“ splácam vtedy, keď sa viem vzdať vecí nezištne, v prospech tých, ktorí mi to často krát nemajú ako vrátiť ani nahradiť. Ľudsky povedané: už som prišiel o veľa vecí, ale s odstupom času zisťujem, že mi ani tak veľmi nechýbajú. Akoby sa potvrdzovali slová, ktoré nedávno povedal známy americký kresťanský spisovateľ počas svojej prvej návštevy v Európe, na Slovensku: „Veľkosť príbehu života človeka tvoria dve hodnoty: dobrodružstvo a intimita.“ A obidvoch týchto rozmerov sa mi na ceste za vyzdvihnutím pokladu dostáva v hojnej miere. Je to dobrodružstvo vedieť, komu ten poklad môžeš ukázať. A pred kým ho musíš ukryť, lebo namiesto toho, aby hľadal svoj vlastný na svojom vlastnom poli, vidíš na ňom, že by ti rád ukradol ten tvoj.
Je to dobrodružstvo bojovať so sebou o to množstvo zbytočných vecí, ktorými som obklopený a „výhodne ich predať.“ A je v tom intimita (ak tomu rozumieme podľa anglického významu slova: intimacy – into me see = nechať do mňa vidieť), keď v obsahu pokladu sa odráža môj vlastný životný príbeh a jeho otázky a odpovede na ne. Ako aj charakter toho, kto ten poklad do môjho života umiestnil.
Ozaj, ako je to vlastne s tebou? A s tvojím pokladom?
Prajem Ti, aby si aj ty urobil ten veľký objav pokladu vo svojom srdci. A modlím sa, ak sa to už stalo, aby nikto z nás neprestal hľadať, ako čo najefektívnejšie nazbierať tú sumu, za ktorú to pole či perlu získame.
Dominik Markoš, farár v Sklabinej
