Tento princíp jednoducho znamená, že keď chceš správne chápať jednu časť biblie – napríklad vetu alebo stať, v modlitbe spojený s Duchom Svätým sa pozeráš aj na iné miesta v nej, ktoré sa týkajú hľadanej témy a tiež aké je jej miesto a dôležitosť v celku. Pätnásta nedeľa v období cez rok nám na také zamyslenie ponúkla podobenstvo o rozsievačovi.
V 13. hlave evanjelia podľa Matúša nachádzame opis práce rozsievača, ktorého zrno padlo na štyri rôzne druhy pôdy. Pri prvých troch typoch pôdy z nej nevzišla úroda. Len štvrtý typ, označený ako dobrá zem, priniesol úrodu. Neskôr táto stať popíše, ako dostali učeníci od samého Ježiša vysvetlenie, že rozsievaným zrnom je slovo o nebeskom kráľovstve, ktoré on prišiel ohlasovať.
„Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.
U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.
U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.
A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
(Mt 13,18-23)
Zlé typy pôdy sú prekážky, ktorým človek dovolí, aby zabránili slovu vyrásť a priniesť úrodu. Dobrá zem však v rôznych klasoch priniesla úrodu, ktorá bola 30, 60 alebo 100 násobná, v každej z troch možností presahovala všetky vtedajšie hranice najhojnejšej úrody, akú si len poslucháči vedeli predstaviť. Túto časť osvetľuje aj iný text Písma svätého, ktorý je zo Starého zákona a čítame ho ako prvé z čítaní pri liturgii tejto nedele:
Toto hovorí Pán: „Ako z neba padá dážď a sneh a nevracia sa späť, lež napojí zem a zúrodní ju, aby z nej klíčilo, aby obdarovala rozsievača semenom a dala chlieb hladnému, tak bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst: nevráti sa ku mne naprázdno, ale vykoná všetko, čo chcem, a vydarí sa jeho poslanie.“
(Iz 55,10-11)
V účinnej sile slova sa prejavuje aj jeden Boží paradox. Ako sa zúrodňujúce poslanie slova prichádzajúceho od Boha vydarilo tam, kde prináša hojnú úrodu, tak isto splnilo svoj cieľ, keď usvedčuje tých, ktorí ho neprijali. Slovo podobenstva odhaľujúce Božie pravdy sa zároveň stáva zahaľujúcim pre tých, čo Božiu pravdu neprijímajú. Aj neprijatie je potvrdením jeho poslania. A ešte viac sa odhaľuje jeho cieľ – objasňovať pravdu spásy tak, že vychádza najavo tvoj postoj voči nej: „Prečo im hovoríš v podobenstvách? Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané…“ (por. Mt 13,10-17)
Nakoniec mi len ostáva prosiť Ducha, aby bolo dané poznanie tebe, čo toto slovo čítaš, aby si neprijal len slovo, ale osobu, ktorá dáva jeho zmysel a poznal význam, aký dáva toto zosobnené slovo tvojmu životu, lebo „slovo sa telom stalo“ (Jn 1,14).
