Predpokladám, že dovolenku už máte naplánovanú (ak ste na nej ešte neboli). A možno už aj zaplatenú, aspoň zálohu. Čo bolo pre vás pri jej výbere najdôležitejším kritériom? Čo ste hľadali? Atrakcie, nový neznámy priestor a ľudí, exkluzivitu, možnosť adrenalínových športov, kultúrne a historické pamiatky, krásy prírody, alebo pohodlie a pokoj? Predpokladám, že tak či onak, či už dovolenkujete aktívne – pohybom, alebo pasívne – na ležadle, jednou z hlavných hodnôt dobrej dovolenky je oddych, odpočinok. Teda liek na únavu z práce, stereotypu domáceho prostredia, na hluk, ruch a pod.
Nielen cestovné kancelárie, welnes centrá a hotely však vedia o Vašej (našej), prirodzene ľudskej túžbe po odpočinku a ponúkajú svoje služby a priestory. Kristus už pred 1982 rokmi vnímal námahy a únavu človeka i potrebu oddychu. Preto svojim poslucháčom adresoval tieto slová:
Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. (Mt 11, 28-30)
Rímskokatolícka cirkev ich do svojej liturgie zaradila práve dnes, na začiatku prázdnin a dovolenkovej sezóny, veď ponuka Božieho Syna je nadčasová – patrí i nám. Je to ponuka, ktorá v sebe neskrýva žiadnu dovolenkovú destináciu, lebo nie je o mieste. Ani o čase, či už z hľadiska ročných období, alebo dĺžky „pobytu“. Táto ponuka je o osobe a vzťahu k nej, o stretnutí a komunikácii, ktorá je zdrojom oddychu. Nie je to nič primaľované, sľubujúce úžasné“ zážitky, žiadny reklamný spot, či bulletin. Je to jednoduchá ponuka posily a odpočinku ako odpoveď na základnú požiadavku unaveného človeka. Ponuka pozostávajúca z troch výziev: Poďte ku mne, vezmite na seba moje jarmo, a učte sa odo mňa.
Myslím, že stojí za to, pozrieť sa na ňu bližšie:
1. Kde máme ísť k Nemu? Kde sa s Ježišom môžeme stretnúť? Určite vo svojom vnútri, kde môžeme vnímať jeho prítomnosť, kde ho môžeme osloviť, teda modliť sa. Túto komunikáciu môžeme viesť doma, osobne, v absolútnej samote a súkromí, ale tiež v v spoločenstve podobne zmýšľajúcich ľudí, alebo v kostole – či už v jeho tichu pri adorácii, alebo pri spoločnej bohoslužbe. Taktiež v jeho slove zachytenom v biblických textoch. A v neposlednom rade vo sviatostiach, prostriedkoch jeho milosti a sily. Najmä v tých, ktoré sú určené na časté používanie (prijímanie) – sviatosť zmierenia a Eucharistia.
2. Čo je jeho „príjemným jarmom a ľahkým bremenom“, ktoré máme na seba vziať? Pred týždňom sme čítali jeho slová: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“. (Mt 10, 38). Jedná sa teda o kríž? On je „jeho bremenom“? Ale to predsa nie je nič ľahké a príjemné! Myslím, že kríž je len dôsledkom „bremena“ lásky, ktorá je Ježišovou podstatou, hnacím motorom života a súčasne príjemným jarmom. Lásky k Otcovi a k ľuďom. Pričom platí, že láska nadľahčuje každé bremeno, problém, ťažkosť. Pre milovanú osobu sme schopní zniesť všeličo, ba doslova všetko. Ježiš takto s krížom niesol na sebe na Golgotu všetky hriechy sveta. Bolo to nad ľudské sily, ale láska to bremeno nadľahčila. Ide teda o to – vziať na seba bremeno lásky. Ako základný postoj. Dovolenkový i životný.
3. Ako sa môžeme od Ježiša učiť? Najmä odporúčanej pokore, tichosti srdca? Tak, že sa učíme láske. Láske, ktorá počúva viac, než hovorí (je tichá) a ktorá sa nad druhých nevyvyšuje. Naopak, váži si ich. Lebo kto je pyšný a druhými pohŕda, nemôže ich milovať. Naopak, pokorný = otvorený úcte a láske. Pričom je jasné, že táto škola nie je o teórii, ale o praxi. A nie je jednorazovou, rýchlou záležitosťou, je to mnohoročná univerzita. Do Ježišovej vysokej školy lásky sa však oplatí chodiť, lebo on je jej najlepším učiteľom. Veď je Boh a „Boh je láska“. (1 Jn, 4,8)
A tu prichádzame k najväčšiemu paradoxu Ježišovej ponuky, ktorý úžasne vystihuje tzv. modlitba sv. Františka: „Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali; skôr milovať iných, než aby mňa milovali. Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých; len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu.“ Teda, len keď sme tu pre druhých – nachádzame seba. Aj svoj skutočný oddych. Ten totiž nie je o sebectve, ale o láske.
Naozaj, neopýtal som sa Vás, čo Vás bude tohtoročná dovolenka stáť, čo ste ochotní do svojho odpočinku investovať. Neraz je to náročné, ale čo nič nestojí, za nič nestojí. A to nemyslím len na peniaze.
Ak Vám dnes odporúčam oddych s Kristom (teda aby ste ho vyhľadali, zobrali na seba jeho jarmo – bremeno lásky a učili sa od Neho), robím to vo vedomí, že to tiež niečo stojí. Hlavne čas i námahu. Ale oplatí sa to. Tento druh odpočinku Vám prinesie viac oddychu, pokoja a vnútornej radosti, než akákoľvek iná dovolenka.
