BRATISLAVA 6. februára (WebNoviny.sk) – Na nedostatky a pochybenia vedúce k závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí pri postupoch orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poukazuje mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv, ktorú v pondelok ombudsmanka Jana Dubovcová predstavila ľudskoprávnemu výboru parlamentu. Ten Národnej rade SR odporučil, aby správu zobrala na vedomie.
Ombudsmanka v nej konštatuje, že zistené nedostatky majú systémový charakter, a preto sa týkajú veľkého počtu detí. V správe upozorňuje na porušenia základných práv a slobôd pri umiestňovaní detí do resocializácie a do detských domovov, a následne do profesionálnych rodín. „Najzávažnejšie nedostatky vidím v rozhodovaní o umiestňovaní detí do jednotlivých typov starostlivosti, pokiaľ ju organizuje štát,“ uviedla Dubovcová s tým, že v tomto prípade je štát zastúpený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR).
Ďalším veľkým problémom je absencia kontroly. „Tieto systémy nemajú vybudovaný systém nezávislej vnútornej alebo vonkajšej kontroly toho, aká je deťom poskytovaná starostlivosť,“ uviedla ombudsmanka s tým, že na takúto kontrolu neexistujú vypracované postupy a nie sú určené kompetentné orgány.
Poslankyňa Blahová sa pre kauzu Čistý deň obrátila na OSN
Ombudsmanka: Polícia porušuje ľudské práva zadržaných osôb
Problémom nie je len Čistý deň
Ako príklad uviedla prípad resocializačného strediska Čistý deň v Galante, kde príslušné orgány vedeli o podnetoch o porušovaní práve detí už od roku 2014, no riešiť to začali až o dva roky neskôr. Prieskum ombudsmanky pritom potvrdil, že problémom nie je iba toto resocializačné stredisko, no celý systém podľa nej trpí mnohými nedostatkami, ktoré umožňujú porušovanie základných práv detí.
V správe Dubovcová konštatovala, že deti pred umiestnením do resocializačných zariadení neprechádzajú potrebnou diagnostikou a detoxikáciou a pri výbere vhodného zariadenia stoja inštitucionálne potreby orgánov nad záujmami dieťaťa. „Pokiaľ dieťa, ktoré nebolo liečené na drogovú závislosť, umiestnia do tohto typu zariadenia, môže to mať veľmi negatívne dôsledky, zdravotné aj psychické,“ zdôraznila Dubovcová.
Dodala, že možnosť ambulantnej liečby sa pred umiestnením dieťaťa do zariadenia ústavného typu takmer nikdy neponúka. Kritizovala tiež skutočnosť, že dĺžku pobytu v resocializačných zariadeniach často určujú práve tieto zariadenia samotné, čím vzniká podozrenie, že nekonajú v záujme dieťaťa, ale vo vlastnom finančnom záujme.
V správe ombudsmanka tiež uvádza, že súčasný systém starostlivosti o deti umožňuje profesionálnemu rodičovi, ktorý je zároveň aj riaditeľom detského domova, udeliť si výnimku, na základe ktorej sám sebe zverí do starostlivosti neobmedzený počet detí aj vo veku do jedného roka. „To je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. V rozpore s najlepším záujmom dieťaťa je aj to, že v takýchto prípadoch za kvalitu poskytovanej starostlivosti zodpovedá profesionálny rodič riaditeľovi detského domova, teda sám sebe,“ uvádza v správe Dubovcová, podľa ktorej tak chýba nezávislá kontrola poskytovanej starostlivosti.
Súdy takmer nevykonávajú osobnú kontrolu
Zistenie verejnej ochrankyne práv v súkromnom detskom domove PETO ukázalo, že riaditeľka domova je zároveň aj konateľkou občianskeho združenia, ktoré je zakladateľom tohto detského domova, a súčasne je aj profesionálnou matkou, ktorá mala v starostlivosti súčasne aj štyri deti do jedného roka. „Ak je teda zriaďovateľ detského domova, jeho riaditeľ a profesionálny rodič jedna a tá istá osoba, znamená to, že ak chce prekročiť počet zverených detí stanovený Vyhláškou MPSVR zo dňa 18. decembra 2008, stačí mu, ak ako riaditeľ detského domova požiada o súhlas zriaďovateľa detského domova, v tomto prípade teda samého seba,“ konštatuje ombudsmanka v správe.
Dubovcová v správe tiež konštatuje, že súdy, až na malé výnimky, neumožňujú dieťaťu byť priamo vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka, a tiež takmer vôbec nevykonávajú osobnú kontrolu v zariadeniach, do ktorých deti umiestňujú.
Národnej rade SR odporúča ombudsmanka zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby do resocializačného strediska mohli byť umiestnené deti až po riadnej diagnostike a detoxikácii, aby sa zvýšil počet povinných návštev v zariadeniach na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby neumožňoval kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, jeho riaditeľa a profesionálneho rodiča.
Navrhuje tiež znížiť počet detí na jedného profesionálneho rodiča a zabezpečiť alternatívu k ústavnej starostlivosti. V správe tiež žiada, aby bol pri umiestňovaní dieťaťa do sociálnej starostlivosti vždy zohľadnený jeho názor a aby resocializačné strediská pracovali pod dohľadom odborného garanta. V tejto súvislosti je tiež nutné sprísniť požiadavky na počet, kvalifikáciu a vhodnosť odborného personálu v detských domovoch a v resocializačných strediskách. V neposlednom rade navrhuje vypracovať záväzné štandardy, ktoré budú jasne, zrozumiteľne a detailne určovať, akým spôsobom sa vykonáva kontrola v týchto zariadeniach.
