- aktualizované 8. mája 2021, 10:07
Pri výročí konca 2. svetovej vojny v Európe 8. mája 1945 si nepripomíname len ľudí, ktorí oslobodzovali územie Slovenska, ale aj tých, ktorí zo Slovenska pochádzali a pomáhali poraziť nacistov a ich spojencov po celom svete.
Pri príležitosti 76. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe to pre agentúru SITA uviedla historička z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Marína Zavacká. Slováci podľa nej bojovali na strane víťazov na všetkých frontoch.
Do boja prispeli aj vysťahovalecké komunity
„Od septembra roku 1939 sa v Poľsku zapojila do obranných bojov légia Čechov a Slovákov vytvorená z krajanov a emigrantov vo Varšave. Rodáci zo Slovenska stáli tiež proti nacistom postupujúcim na Paríž, s britskou armádou bránili severoafrický Tobruk obliehaný nemeckými a talianskymi vojskami, zapojili sa do bojov v Sovietskom zväze, na plážach Normandie aj v Pacifiku,“ povedala Zavacká.
Do boja proti mocnostiam Osi podľa historičky výrazne prispeli aj vysťahovalecké komunity v zámorí.
„Podľa povojnových údajov z prostredia krajanských organizácií, ktoré publikoval diplomat Vojtech E. Andic, slúžilo počas vojny v americkej armáde viac ako 50-tisíc amerických Slovákov,“ uviedla Zavacká. Zároveň upozornila, že krajanské komunity v USA sa podieľali aj na ďalších aktivitách odboja.
Bratislavu pred 75 piatimi rokmi oslobodili sovietski vojaci, boje si vyžiadali stovky životov
„Medzi tamojšími krajanmi sa napríklad vyzbieralo vyše 40 miliónov dolárov na vojnové úpisy. Z nich sa financovali lietadlá, lode a nemocnice, ktoré mohli krajania sami pomenovať. Zo zbierok vzišli napríklad bombardéry „Slovaks in Wisconsin“ či „Scranton Anthracite American Slovaks“, tisícposteľová vojenská nemocnica „National Slovak Society Hospital“ a do Európy prevážala vojenský materiál loď Milan R. Stefanik“,“ vysvetlila historička.
Od samého začiatku proti nacizmu
Zavacká zároveň pripomenula, že z hľadiska medzinárodného práva trvala existencia Československa neprerušene od roku 1918 do roku 1992, a teda dnešná Slovenská republika je dedičkou štátu, ktorý mal počas vojny vládu v Londýne a bol vo vojne proti nacizmu od samého začiatku.
„Pri príležitosti výročia víťazstva nad nacistickou Treťou ríšou a jej vtedajšími spojencami je preto dôležité si tieto skutočnosti pripomínať,“ dodala.
76. výročie ukončenia 2. svetovej vojny
Európa si dnes pripomína 76. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, podpísali 8. mája 1945 dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka. Druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila.
Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti, bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň. V Rusku a niektorých bývalých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínali 9. mája.
Európa si pripomína 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, oslavy boli často ovplyvnené politikou
Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní. Celkovo sa však 2. svetová vojna skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonského cisárstva.
Obetí vojny bolo viac ako 50 miliónov
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K Hitlerovmu Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci – Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny.
Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí, podľa niektorých zdrojov dokonca viac ako 70 miliónov. Milióny ľudí utrpeli zranenia a materiálne škody boli nevyčísliteľné.
Vojnový konflikt vznikol z viacerých príčin
Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy, uzatvorenej po 1. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku.
Ľudácky režim na Slovensku podľa historičky rozsah SNP najskôr šokoval, potom ho bagatelizovali
Po rozpútaní vojny v septembri 1939 v Poľsku obsadzovalo nacistické Nemecko, ku ktorému sa pridalo Taliansko, v roku 1940 postupne Dánsko, Nórsko, Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko a ďalšie krajiny Európy. V roku 1941 uskutočnilo Nemecko inváziu do Afriky a na Balkán.
V júni 1941 zaútočilo Nemci na Sovietsky zväz a po napadnutí americkej námornej základne Pearl Harbor Japonskom v decembri 1941 vstúpili do vojny aj Spojené štáty americké.
Európu potom rozdelila „železná opona“
Druhá svetová vojna trvala šesť rokov a okrem veľkých strát na ľudských životoch a materiálnych škôd spôsobila aj historické zmeny v dejinách sveta. Rokovania o novom povojnovom rozdelení Európy priniesli vznik takzvanej železnej opony, ktorá starý kontinent rozdelila na viac ako 40 rokov.
Nemecko bolo rozdelené do štyroch častí. Zo západných sektorov, ktorých správu si rozdelili Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko, vznikla v roku 1949 Nemecká spolková republika, zatiaľ čo zo sovietskeho sektora sa stala Nemecká demokratická republika. Krajina sa opäť zjednotila v roku 1990.
Vďaka SNP patrí Slovensko k víťazným štátom
Slovenský štát na čele s prezidentom Jozefom Tisom (vyhlásený 14. marca 1939) stál na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka.
Bojovníci v SNP predviedli podľa historičky obdivuhodný vojenský výkon, v akcii im išlo o život
Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám 2. svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, a tiež činnosť československej exilovej vlády v Londýne. Po vojne sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného československého štátu.