Starnutie populácie a predlžovanie životného veku sú fenomény, ktoré zaujímajú nielen vedcov, ale aj bežných ľudí. Slováci na otázku, koľko by sa chceli dožiť, najčastejšie odpovedajú 90 rokov.
Je však reálne dožiť sa deväťdesiatky v zdraví alebo je to skreslená predstava? Alebo dokonca prekročiť hranicu 100 rokov? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedala jedna z najvýznamnejších odborníčok na dlhovekosť v Českej republike, Iva Holmerová.
Je 90 rokov v zdraví reálne?
Podľa Ivy Holmerovej sa človek skutočne môže dožiť 90 rokov v relatívnom zdraví, ak dbá na prevenciu a vedie aktívny život.
„Ľudský vek sa stále predlžuje. Takže 90 rokov považujem za úplne reálnych, ale samozrejme záleží na tom, ako sa o svoje zdravie staráme, ako sme aktívni a v akom prostredí žijeme,“ vysvetľuje.
„Dostatok duševnej, fyzickej i sociálnej aktivity, prevencia kardiovaskulárnych ochorení a zdravá strava sú kľúčové faktory,“ dodáva odborníčka.
Kľúč k dlhovekosti?
Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú dĺžku života, sú tzv. determinanty zdravia. Patria sem zdravá strava, pravidelná fyzická aktivita, duševné zdravie a sociálne vzťahy. „Dôležitá je aj prevencia najčastejších ochorení a dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti,“ dopĺňa odborníčka.
V Modrých zónach sa ľudia dožívajú 100 rokov: Nie je to však len o strave, toto je ich deväť tajomstiev
Osobitný význam má aj čisté a zdravé životné prostredie, ktoré pozitívne vplýva na prevenciu chorôb, napríklad Alzheimerovej choroby.
„Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje význam tzv. Intrinsic capacity (vnútorné kapacity k zdraviu) ako predpokladu zdravého starnutia. Ide o dobrý kognitívny a duševný stav (byť bez demencie a depresie či psychózy), dobrý stav zmyslov (zrak, sluch), dobrá mobilita a celková vitalita,“ dodáva Holmerová. Dokedy však dokážeme predlžovať náš život?
Dlhovekosť popularizujú biohackeri
Dlhovekosť sa v posledných rokoch stáva trendom a popularizujú ju tzv. biohackeri, ktorí svoj život zasvätili jej výskumu. Skvelým príkladom je američan Bryan Johnson, ktorý sa snaží dosiahnuť biologický vek svojho syna, pričom okrem toho, že denne prehltne 130 doplnkov stravy, skúša rôzne experimentálne metódy, často na hranici zákona.
Moderné technológie ako génová terapia či regeneratívna medicína majú potenciál predĺžiť život, no Iva Holmerová varuje pred ich preceňovaním. Bryan Johnson podľa nej predstavuje skôr extrémny príklad a je otázne, či sa mu jeho ambícia podarí. „Pánovi Johnsonovi budem držať palce, ale jeho ciele sú zatiaľ skôr experimentálne,“ hovorí.
Ekonomické dopady starnúcej populácie
S predlžovaním životného veku prichádzajú aj nové výzvy pre ekonomiku a dôchodkový systém. Nárast počtu seniorov znamená zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, čo môže predstavovať tlak na verejné financie. Tradičný dôchodkový systém môže byť pri súčasnom demografickom vývoji neudržateľný.
Starnutie populácie však podľa odborníčky nemusí byť len záťažou, ale aj príležitosťou. Holmerová zdôrazňuje, že starší ľudia môžu byť nielen príjemcami podpory, ale aj aktívnymi prispievateľmi do spoločnosti.
Vek odchodu do dôchodku už vie ďalší ročník narodenia. Jednoduchá kalkulačka vypočíta aj váš
„Budeme žiť dlhšie, ale budeme aj zdravší a aktívnejší. Spoločnosť by sa mala naučiť lepšie využívať potenciál starších ľudí, nielen pracovne, ale aj sociálne,“ tvrdí.
Niektoré krajiny už experimentujú s flexibilnými dôchodkovými schémami, ktoré umožňujú postupný odchod do dôchodku a zároveň dávajú zamestnancom priestor na pokračovanie v práci na čiastočný úväzok.
Dlhovekosť nie je len o genetike
Dlhý život tých, ktorí prekročili hranicu 100 rokov, nie je len o genetike. „Väčšinou mali pestrý, ale nie vždy ľahký život. Dokázali sa však vyrovnať s nástrahami a prekonávať ich,“ upozorňuje Holmerová.
Dôkazom je Japonka Tomiko Itókaová, ktorá zomrela v januári tohto roka a vo veku 116 rokov bola považovaná za najstaršiu ženu sveta.
Japonsko je známe svojou vysokou priemernou dĺžkou života, čo sa pripisuje najmä zdravej strave, aktívnemu spôsobu života a silným medzigeneračným rodinným väzbám. Japonci konzumujú veľa rýb, zeleniny a fermentovaných potravín, čo prispieva k ich zdraviu a dlhovekosti, no ich zdroj životnej energie je zakorenený ešte hlbšie.
Budeme žiť 130 rokov?
Tomiko narodená v roku 1908 prežila dve svetové vojny, pandémie a porodila štyri deti. Svojmu životu čelila s nohami pevne na zemi a s láskou v srdci. Sú ťažké podmienky a naša schopnosť zachovať si aj napriek nim pokoj v duši kľúčom k zdravému telu? Je jasné, že naša myseľ, telo a duša sú prepojené nádoby a preto sa aj na dlhovekosť treba pozerať holisticky.
Otázka, či raz človek prekoná vek 130 rokov, však ostáva otvorená. „Neviem, či priamo 130, ale realistické očakávania sú okolo 120 rokov. Napríklad Francúzka Jeanne Calmentová sa dožila 122 rokov,“ dodáva odborníčka.
Hudobníčka Jeanne Calmentová je považovaná za jediného človeka v histórii ľudstva, ktorý prekročil hranicu 120 rokov. Francúzka tiež potvrdzuje, že nie je všetko iba o stravovacích návykoch. Priznala sa, že milovala portské víno, čokoládu a neodolala ani cigarete.
Svoje neduhy však vyvažovala športom, ktorý zbožňovala. Plávala, bicyklovala, hrala tenis, korčuľovala sa a liezla po horách. Na bicykli sedela každý deň až do svojich stých narodenín, kedy si zlomila nohu. Odvtedy už len kráčala. Svoju vášeň našla v hraní na klavíri a v skladaní hudby.
Čo je skutočne podstatné?
Dlhovekosť teda nie je len otázkou čísel, ale aj kvality života. Nie je dôležité len to, koľko rokov prežijeme, ale ako ich prežijeme. Ak sa chceme dožiť vysokého veku v zdraví, musíme sa starať nielen o svoje telo, ale aj o svoju myseľ a vzťahy.
Dnešní storočnici nám ukazujú, že tajomstvo dlhého a naplneného života nespočíva v extrémnych opatreniach či nekonečnom boji proti starnutiu, ale v rovnováhe – v schopnosti prispôsobiť sa zmenám, udržať si zmysel pre humor, pestovať hlboké vzťahy a každý deň žiť s radosťou.
Možno sa raz dožijeme aj 130 rokov, ostáva nám položiť si otázku: „Boli tieto roky skutočne plnohodnotné?“