Odporúčame:
Nie je teda vylúčené, že budúcoročný schodok sa môže blížiť aj k tohtoročnému rozpočtovanému deficitu 4,9 % hrubého domáceho produktu. Znížením odhadu hospodárskeho rastu môže v rozpočte vzniknúť diera stoviek miliónov eur. ING Bank napríklad už svoje prognózy budúcoročného rastu skresala na 1,5 %, kým rozpočet podľa poslednej aktualizácie makroprognózy počíta zatiaľ s rastom 3,4 %.
„Podľa našich prepočtov by to znamenalo v budúcoročnom rozpočte výpadok príjmov približne 650 mil. eur. Bez dodatočných opatrení by deficit pri takomto výpadku príjmov v budúcom roku dosiahol 4,7 % hrubého domáceho produktu,“ uviedol pre agentúru SITA analytik ING Eduard Hagara. V takom prípade by sa schodok hospodárenia verejnej správy skôr blížil k tohtoročnému rozpočtovanému deficitu na úrovni 4,9 % výkonu ekonomiky, kým pôvodný plán počítal s postupnou konsolidáciou na budúcoročných 3,8 % a v roku 2013 pod maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu.
Mierne optimistickejšia je zatiaľ v prognózach Slovenská sporiteľňa, aj keď aj podľa jej očakávaní by sa deficit navýšil o stovky miliónov eur. Na budúci rok banka očakáva hospodársky rast na úrovni 1,8 %. Pomalší hospodársky rast o jeden percentuálny bod pritom podľa prepočtov sporiteľne znamená vyšší deficit o zhruba 200 až 250 mil. eur. „Čiže rast na úrovni 1,8 % by mohol znamenať výpadok okolo 320 až 400 mil. eur, čiže zhruba 0,5 % hrubého domáceho produktu,“ konštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. V konečnom dôsledku by tak deficit stúpol na zhruba 4,3 % výkonu ekonomiky.
Pri takýchto prognózach analytici pochybujú už aj o tom, že sa podarí deficit verejných financií skresať pod maastrichtské 3 % už v roku 2013. „Vidím riziká, že sa do roku 2013 schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu nepodarí. Samozrejme, veľa bude závisieť od toho, ako sa ku konsolidácii postaví budúca vláda a tiež od toho, ako sa bude dariť slovenskej ekonomike,“ uviedol pre agentúru SITA Mušák. V prípade navýšenia budúcoročného deficitu na uvedené úrovne podobne situáciu hodnotí aj Hagara. „Zníženie deficitu pod 3 % by bolo veľmi nepravdepodobné,“ konštatoval.
Slovensku by v prípade nedodržania fiškálnych cieľov hrozilo predovšetkým zdraženie úverov a teda správy štátneho dlhu. „Samozrejme, trhy nerady vidia, keď sa nedarí dostať zadlženie pod kontrolu. Ak však bude hlavným dôvodom spomalenie ekonomiky, bude to spoločné aj pre ďalšie krajiny Európskej únie a dopad na úroky by mal byť nižší,“ povedal Mušák. Ak sa však na druhej strane schodok zvýši kvôli oslabeniu konsolidačného úsilia, investori sa namiesto slovenských dlhopisov začnú obzerať po štátoch, ktoré sa budú správať zodpovednejšie, dodal. „Takýto scenár by v sebe zahŕňal rast slovenského verejného dlhu a tlak na znižovanie ratingu Slovenska,“ doplnil analytik ING Bank Eduard Hagara.
Minister financií Ivan Mikloš vo štvrtkovej diskusnej relácii televízie TA3 Téma dňa pripustil, že diery v rozpočte, ktoré možno očakávať po aktualizácii makroekonomických prognóz pre spomalenie hospodárskeho rastu, možno vyústia do navýšenia deficitu. Priechodnosť dodatočných konsolidačných opatrení po páde vlády a pred parlamentnými voľbami môže byť totiž podľa neho problematická.
Mikloš tvrdí, že novú prognózu jeho rezort, ktorý už koncom augusta raz odhad budúcoročného hospodárskeho rastu dodatočne znižoval o jeden percentuálny bod na 3,4 %, zverejní začiatkom novembra. Podľa ministra sa dá predpokladať, že v novej prognóze bude rast ešte nižší.
