BRATISLAVA 9. novembra (WebNoviny.sk) – Opozičné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) podáva podnet na Ústavný súd SR pre takzvané dodatky k zákonom. Predstavitelia hnutia to uviedli v piatok na brífingu s tým, že dodatok k zákonom býva často dôležitejší ako samotná legislatíva.
Podľa Veroniky Remišovej sú takéto úpravy protiústavné a navyše zvýhodňujú istý okruh ľudí. Remišová dodala, že ak by dodatky k zákonom boli predložené ako bežná legislatíva, mohla by verejnosť aj odborná obec v konkrétnej problematike vidieť jej presné znenie.
Kondrótov dodatok
„Vráťme sa do minulosti, do roku 2014. V národnej rade zasadá výbor pre hospodárske záležitosti a rokuje o zákone o podomovom predaji a predaji na diaľku. Poslancovi za Smer-SD Marošovi Kondrótovi sa však zdalo vhodné, aby do tohto zákona vložil nový článok, ktorý so zákonom o podomovom predaji vôbec nesúvisí. Jeho pozmeňujúci návrh mení zákon o investičnej pomoci, a to tak, že projekty s investičnými nákladmi nad 200 miliónov eur nemusí schvaľovať vláda, ale iba minister,“ uviedla Remišová.
Matovič zopakoval ponuku pre Fica, pretože bývaním v Bonaparte robí Slovensku medzinárodnú hanbu
„Návrh má úžasnú logiku, napríklad štátnu pomoc jeden milión eur musí schváliť celá vláda, ale pri pomoci 60 miliónov stačí, ak ju pekne v tichosti schváli len minister. Zákon poslanci Smeru-SD odhlasujú a začne platiť 1. mája. O päť dní neskôr, 5 mája, predloží Duslo Šaľa Andreja Babiša svoj investičný zámer na ministerstvo hospodárstva a žiada investičnú pomoc. Je zrejme jedinou spoločnosťou, ktorá využila spomínaný pozmeňovací návrh poslanca Kondróta,“ doplnila.
V Česku sú zakázané
Podľa opozičnej poslankyne je toto typickým prípadom takzvaných „prílepkov“ k zákonom, ktoré zvýhodňujú konkrétne osoby či spoločnosti.
„Toto je klasický príklad takzvaného prílepku, keď sa ‚prilepí‘ k návrhu zákona rozširujúci obsah, ktorý však s pôvodným zákonom nesúvisí a mení niečo úplne iné. Takýmto spôsobom sa obchádza štandardný legislatívny proces,“ povedala Remišová. Hnutie preto podáva podanie na Ústavný súd SR, aby takéto konanie nebolo možné a bolo označené za protiústavné.
„V Českej republike už ústavný súd takúto prax zakázal z viacerých dôvodov. Vyslovil názor, že je to neúcta k občanom, pretože sa obmedzujú základné práva občanov vyjadriť sa k prerokovávanému materiálu,“ uzavrela Remišová.
