Dobrovoľníci pomáhajú celý rok, nie iba pred Vianocami

BRATISLAVA 7. novembra (WEBNOVINY) – Od najkrajšieho obdobia roka, vianočných sviatkov, nás delia už iba necelé tri týždne. Okrem zháňania darčekov pod vianočný stromček či nakupovania potravín na štedrovečerný stôl sa v tomto období v mnohých z nás prebúdza aj chuť pomáhať iným.

Snáď sa už ani nenájde Slovák, ktorý by v predvianočnom období neprispel nejakou tou mincou, sms – správou alebo konkrétnym dobrým skutkom a nepomohol tak tým, ktorí to najviac potrebujú. Takáto pomoc je však potrebná nielen na Vianoce.

Našťastie sa medzi nami nájde i mnoho takých, ktorí nečakajú na adventné obdobie a pomáhajú bez nároku na finančnú odmenu počas celého roka. Reč je o dobrovoľníkoch. Podľa najaktuálnejších výsledkov prieskumu Eurobarometer vykonáva v súčasnosti dobrovoľnícku činnosť pravidelne alebo príležitostne 29% Slovákov.

Dobrovoľníci šíria dobro deťom i dospelým

Pomôcť ľuďom s mentálnym či fyzickým postihnutím. Rozveseliť choré deti v nemocniciach či starších ľudí v ústavoch sociálnej starostlivosti. Poradiť dospievajúcim z detských domovov ako sa zaradiť do sveta dospelých. Toto je len úzky výber z toho, čomu sa dobrovoľníci počas roka venujú.

Dobrovoľník je definovaný ako človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu venuje svoj čas, schopnosti, vedomosti či energiu v prospech iných ľudí alebo spoločnosti. Existencia dobrovoľníctva je dnes už na Slovensku nespochybniteľná.

Podľa odborníkov ale zatiaľ nie je možné relevantne zmerať mieru zapájania sa občanov do dobrovoľníckych aktivít. Viaceré štatistiky ale potvrdzujú, že dobrovoľníctvo sa na Slovensku netýka iba niekoľkých desiatok, ale minimálne stoviek tisíc obyvateľov.

Dobrovoľníctvom sa zaoberajú viaceré vedné disciplíny ako sociológia, psychológia, teória riadenia ľudských zdrojov, pedagogika či ekonómia. Ekonómiu zaujíma najmä to, akú hodnotu má dobrovoľníctvo prostredníctvom vykonanej, no nezaplatenej, práce či iných vytvorených ekonomických hodnôt.

Bez nároku na finančnú odmenu

Podľa údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] vlani nezárobkové organizácie angažovali takmer 224 tisíc dobrovoľníkov, ktorí dovedna odpracovali 14,8 mil. hodín. Každý evidovaný dobrovoľník tak počas vlaňajšieho roka odpracoval v priemere 66 hodín. Samozrejme, všetko bez nároku na finančnú odmenu.

Ak by ale teoreticky bola dobrovoľníkom za každú jednu odpracovanú hodinu zaplatená minimálna hodinová mzda, tak ekonomický prínos dobrovoľníckej práce by predstavoval vlani až 27 mil. EUR. V prípade ohodnotenia prostredníctvom priemernej mzdy v hospodárstve by sa jednalo o sumu vo výške takmer 67 mil. EUR.

Len pre porovnanie, celoročným ziskom na takto vysokej úrovni by nepohrdla žiadna stredne veľká banka či firma. A to v prepočtoch nie sú zarátaní tí, ktorí v oficiálnych štatistikách ako dobrovoľníci nefigurujú.

Slováci súcitia a pomáhajú

Dobrovoľníkom sa cíti byť takmer každý tretí Slovák. Vyplynulo to z výsledkov najaktuálnejšieho prieskumu Eurobarometer.

Ten sa počas vlaňajšieho roka pýtal obyvateľov krajín EÚ na to, či v súčasnosti pravidelne alebo príležitostne vykonávajú dobrovoľnícku činnosť. Podiel Slovákov, ktorí odpovedali „áno“, predstavoval 29 %. Za dobrovoľnícky národ sa tak považujeme vo väčšej miere ako naši kolegovia zo zoskupenia V4.

Dokonca v Poľsku sa cíti byť dobrovoľníkom iba každý jedenásty obyvateľ. Naopak, v najväčšej miere sa za dobrovoľníkov považujú severania.

Najvyššiu účasť na dobrovoľníckej práci v rámci EÚ totiž deklarujú Holanďania [57 %], Dáni [43 %] a Fíni [39 %]. V únii ako celku podľa prieskumu vykonáva nejakú dobrovoľnícku činnosť či už pravidelne alebo príležitostne takmer štvrtina Európanov.

Dobrovoľníctvo na Slovensku ale stále nemá také spoločenské uznanie ako v iných vyspelejších ekonomikách. Koniec koncov, kto z nás zachytil, že práve počas tohto týždňa, 5. decembra, sa slávil medzinárodný deň dobrovoľníkov?

Zdroj: Aktuálna téma analytického tímu Poštovej banky Eva Sadovská.

Zdroj: Eurobarometer