Dobrodruhovia si vyskúšali život v podzemí bez Slnka a hodiniek. Tipnite si, koľko vydržali

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
jaskyňa
Foto: ilustračné, Getty Images

S termínom izolácia sa v ostatnom roku stretávame častejšie, ako by sme chceli. Je to jeden z dôsledkov pandémie, ktorú spôsobil nový koronavírus.

I keď má zrejme väčšina ľudí sociálnej izolácie už plné zuby, sú aj takí, ktorí sa pre ňu, aj keď v inej forme, rozhodnú celkom dobrovoľne.

Bez mobilu a hodiniek

Skupina 15 dobrodruhov sa rozhodla vyskúšať si život v extrémnych podmienkach a prikývla na možnosť žiť desiatky dní v hlbokej jaskyni. Aby mali podmienky na život o niečo „príjemnejšie“, nemohli si zobrať so sebou mobilné telefóny ani hodinky.

Po celý čas nevideli denné svetlo a nemali žiaden kontakt so svetom tam vonku.

Dobrovoľníci vstúpili do jaskyne Lombrives vo Francúzsku 14. marca v rámci vedeckého experimentu s názvom Deep Time. Jeho cieľom je spoznať vplyv extrémnej izolácie na fyziológiu a psychiku človeka.

Podobné podmienky na život si vyskúšal v minulosti aj Francúz Michel Siffre, ktorý má dnes 82 rokov. V roku 1962 prežil 63 dní v podzemí bez Slnka, kalendára alebo hodiniek. O desať rokov neskôr prežil šesť mesiacov osamote v jaskyni v Texase. Jeho spánkové cykly boli veľmi nestabilné a prežíval silné depresie.

Strata vnímania času

Skupinka vyšla von po 40 dňoch so slnečnými okuliarmi na očiach, aby sa chránili pred prirodzeným denným svetlom. Odborníci potvrdili, že síce mali dobrú náladu, no stratili pojem o čase.

Vedúci experimentu Christian Clot priznal, že väčšina z nich mala pocit, že v podzemí nestrávili viac ako jeden mesiac. „Sme tu. Po 40 dňoch. Bolo to pre nás skutočné prekvapenie,“ vyhlásil Clot. „Mysleli sme si, že sme v jaskyni strávili tak 30 dní,“ dodal.

Život pod zemou

V prechodnom bydlisku žili v stanoch. Elektrinu, ktorú využívali na varenie, si vyrábali šliapaním na bicykloch. Vodu si nosili zo studne hlbokej 45 metrov.

V prostredí bez Slnka a hodiniek sa spoliehali len na cirkadiánny cyklus, vnútorný proces, vďaka ktorému sa rozhodovali, keby budú jesť a spať.

Vedci použili senzory, ktoré monitorovali telesnú teplotu dobrovoľníkov, ale takisto ich spánkové návyky, sociálnu interakciu, behaviorálne a kognitívne reakcie na nové prostredie. Analyzovali tiež ich mozgovú aktivitu.

Hľadanie riešení v extrémnych podmienkach

Podľa autorov projektu tak získali dôležité informácie o schopnosti ľudí prispôsobiť sa novým a extrémnych podmienkam na život. Tie môžu využiť napríklad pri hodnotení možností života na lunárnych a ďalších mimozemských misiách, ale aj v ponorkách a iných podzemných habitatoch, ktoré „bude možno potrebné obsadiť v dôsledku zmien v podnebí“.

„Budúcnosť ľudstva na tejto planéte sa bude vyvíjať. Musíme sa naučiť lepšie porozumieť, ako naše mozgy dokážu reagovať v nových prostrediach a prinášať rôzne riešenia, bez ohľadu na situáciu,“ vysvetlil Clot.

Našťastie, žiaden z účastníkov experimentu neutrpel žiadne vážne ujmy. Dve tretiny z nich vyhlásili, že by si priali zostať v jaskyni ešte o niečo dlhšie.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Christian ClotMichel Siffre