S termínom izolácia sa v ostatnom roku stretávame častejšie, ako by sme chceli. Je to jeden z dôsledkov pandémie, ktorú spôsobil nový koronavírus.
I keď má zrejme väčšina ľudí sociálnej izolácie už plné zuby, sú aj takí, ktorí sa pre ňu, aj keď v inej forme, rozhodnú celkom dobrovoľne.
Bez mobilu a hodiniek
Skupina 15 dobrodruhov sa rozhodla vyskúšať si život v extrémnych podmienkach a prikývla na možnosť žiť desiatky dní v hlbokej jaskyni. Aby mali podmienky na život o niečo „príjemnejšie“, nemohli si zobrať so sebou mobilné telefóny ani hodinky.
Po celý čas nevideli denné svetlo a nemali žiaden kontakt so svetom tam vonku.
Dobrovoľníci vstúpili do jaskyne Lombrives vo Francúzsku 14. marca v rámci vedeckého experimentu s názvom Deep Time. Jeho cieľom je spoznať vplyv extrémnej izolácie na fyziológiu a psychiku človeka.
Musilová, prvá Slovenka, ktorá sa môže dostať do vesmíru: Ak v tíme navrhne zmenu žena, muži nad ňou premýšľajú dlhšie
Podobné podmienky na život si vyskúšal v minulosti aj Francúz Michel Siffre, ktorý má dnes 82 rokov. V roku 1962 prežil 63 dní v podzemí bez Slnka, kalendára alebo hodiniek. O desať rokov neskôr prežil šesť mesiacov osamote v jaskyni v Texase. Jeho spánkové cykly boli veľmi nestabilné a prežíval silné depresie.
Strata vnímania času
Skupinka vyšla von po 40 dňoch so slnečnými okuliarmi na očiach, aby sa chránili pred prirodzeným denným svetlom. Odborníci potvrdili, že síce mali dobrú náladu, no stratili pojem o čase.
Vedúci experimentu Christian Clot priznal, že väčšina z nich mala pocit, že v podzemí nestrávili viac ako jeden mesiac. „Sme tu. Po 40 dňoch. Bolo to pre nás skutočné prekvapenie,“ vyhlásil Clot. „Mysleli sme si, že sme v jaskyni strávili tak 30 dní,“ dodal.
Život pod zemou
V prechodnom bydlisku žili v stanoch. Elektrinu, ktorú využívali na varenie, si vyrábali šliapaním na bicykloch. Vodu si nosili zo studne hlbokej 45 metrov.
V prostredí bez Slnka a hodiniek sa spoliehali len na cirkadiánny cyklus, vnútorný proces, vďaka ktorému sa rozhodovali, keby budú jesť a spať.
Náhodní účastníci výskumu budú mesačne dostávať 1200 eur, vedci chcú zistiť zmysel mzdy bez práce
Vedci použili senzory, ktoré monitorovali telesnú teplotu dobrovoľníkov, ale takisto ich spánkové návyky, sociálnu interakciu, behaviorálne a kognitívne reakcie na nové prostredie. Analyzovali tiež ich mozgovú aktivitu.
Hľadanie riešení v extrémnych podmienkach
Podľa autorov projektu tak získali dôležité informácie o schopnosti ľudí prispôsobiť sa novým a extrémnych podmienkam na život. Tie môžu využiť napríklad pri hodnotení možností života na lunárnych a ďalších mimozemských misiách, ale aj v ponorkách a iných podzemných habitatoch, ktoré „bude možno potrebné obsadiť v dôsledku zmien v podnebí“.
„Budúcnosť ľudstva na tejto planéte sa bude vyvíjať. Musíme sa naučiť lepšie porozumieť, ako naše mozgy dokážu reagovať v nových prostrediach a prinášať rôzne riešenia, bez ohľadu na situáciu,“ vysvetlil Clot.
Našťastie, žiaden z účastníkov experimentu neutrpel žiadne vážne ujmy. Dve tretiny z nich vyhlásili, že by si priali zostať v jaskyni ešte o niečo dlhšie.