V rokoch 2017 až 2022 udelil štát 75 investičných stimulov v celkovej hodnote vyše 272 mil. eur na projekty, ktoré mali dokopy vytvoriť 9 575 pracovných miest. Vo svojej najnovšej publikácii to uvádza INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. Ten konštatuje, že oproti minulosti prišlo k výraznejšiemu nasmerovaniu pomoci do okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou. Celkovo tam smerovalo 41 zo 75 udelených stimulov.
Zlepšenie podnikateľského prostredia
„Konkrétne parametre udelených stimulov (najmä stimul na jedno pracovné miesto) sú však naďalej veľmi premenlivé, postavené viac-menej na náhode, teda na tom, aké investície sú práve na stole,“ upozorňuje inštitút.
Miera nezamestnanosti na Slovensku v júli stúpla, analytici to však už považujú za tradíciu
Naďalej pritom zdôrazňuje potrebu prejsť od stimulovania vybraných „víťazov“ prostredníctvom investičných stimulov k zlepšovaniu podnikateľského prostredia ako celku.
Priemerný náklad na jedno vytvorené pracovné miesto bol v uvedenom období 28 524 eur. Rozsah podpory sa ale výrazne líši. Najvyššia bola 279 722 eur na jedno pracovné miesto pre pobočku spoločnosti Volkswagen Slovakia v Martine. Opačným extrémom bola dotácia na jedno vytvorené pracovné miesto vo výške 5 666 eur pre firmu ZF Slovakia, čo predstavovalo iba 0,3 priemerných ročných mzdových nákladov za daný rok.
Úľavy na dani aj dotácie
Za sledované obdobie udelila vláda v priemere 12,5 stimulov ročne. Tento počet ale výrazne kolísal, od dvoch stimulov udelených v roku 2019, po 18 stimulov ročne v rokoch 2018 a 2022. Dve tretiny stimulov predstavovala úľava na dani, viac ako štvrtinu potom dotácia na hmotný a nehmotný investičný majetok.
Počet nezamestnaných klesol pod 170-tisíc, bez práce je však veľa ľudí z priemyslu a východného Slovenska
Priemerná výška oprávnených investičných nákladov dosiahla približne 21,5 mil. eur. Priemerná výška investičného stimulu bola cez 3,6 mil. eur, teda približne 17 % z oprávnených investičných nákladov. Jeden investičný stimul mal v priemere vytvoriť 128 pracovných miest.
Z krajov sa v objeme investícií najlepšie darilo Košickému a Trnavskému kraju. Podporené investície v týchto krajoch dosiahli zhodný objem 360 mil. eur. Kým Košický kraj má dlhodobo výraznejšie nadpriemernú nezamestnanosť, Trnavský ju má dlhodobo veľmi nízku. Najmenej sa darilo Bratislavskému kraju, ktorý žiadny investičný stimul za sledované obdobie nezískal a Nitrianskemu kraju, ktorý stimuloval za sledované obdobie investície v hodnote 61 mil. eur.