BRATISLAVA 15. októbra (WebNoviny.sk) – Dnešok sa obdobiu tzv. mečiarizmu „nepodobá formami, ale podobá sa podstatou“, v sobotňajšej diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) – Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko to uviedol komentátor a publicista Marián Leško.
Tvrdí, že k tomu smerujeme a skĺzavame potichu. Je tu totiž „snaha, aby bolo všetko kontrolované a riadené z jedného centra, aby autonómne orgány a inštitúcie, ktoré majú rozhodovať len podľa ústavy a zákona, rozhodovali podľa politických pokynov a brali do úvahy politické súvislosti, ktoré by takéto orgány a inštitúcie vôbec nemali zohľadňovať“, uviedol známy novinár v diskusii v súvislosti s úmrtím prvého prezidenta SR Michala Kováča a politickými kauzami tých čias.
Matejka: HZDS nemalo nič spoločné s únosom Kováča ml.
Ján Budaj opäť navrhne zrušenie Mečiarových amnestií
Zrušenie amnestií by malo byť prioritou, vyhlásil Demeš
Prezident Kováč nepodliehal tlakom
Michal Kováč bol podľa Mariána Leška „človek, ktorý sa dostal do funkcie s podporou jednej politickej sily, ale svoj mandát pochopil tak, že má byť prezidentom všetkých občanov a že má byť prezidentom podľa ústavy a zákonov. Bol to prezident, ktorý konal podľa svojho najlepšieho vedomia a presvedčenia a neposlúchal, nepodliehal žiadnym politických tlakom, ani príkazom“.
Leško zdôraznil, že by bolo skvelé, „keby tento jeho príklad nasledovali všetci ústavní a verejní činitelia, pretože nech už je ich cesta do úradov a funkcií akákoľvek, vo chvíli, kedy obsadia túto funkciu, mali by sa správať ako verejní činitelia, ako ústavní činitelia a mali by myslieť na to, že raz im posudok o ich živote a činnosti nevydá nejaký stranícky výbor, ale vydá ju história a vydá ju ich vlastné svedomie“.
Pre politické a právne vysporiadanie sa s tzv. Mečiarovými amnestiami bola podľa Leška „rozhodujúca chvíľa v rokoch 1999 – 2000, kedy bola reálna možnosť zrušiť Mečiarove amnestie, pretože v parlamente mala vtedy protimečiarovská koalícia ústavnú väčšinu. Keď k tomu nedošlo vtedy, je veľmi málo pravdepodobné, že k tomu dôjde niekedy v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Navyše, odvtedy uplynulo už príliš veľa rokov, aby to mohlo čokoľvek na realite zmeniť“.
Mečiarove amnestie sú traumou
Ako dodal, pravdou je, že je to „trauma, ktorá ovplyvňuje občianske postoje a ovplyvňuje to, ako občania vnímajú fungovanie štátnych inštitúcií, ako vnímajú vôbec fungovanie štátu. Je to jedna zo základných tráum, ktoré si nesieme z 90. rokov a je to trauma nepotrebná. Bola zvládnuteľná, ale, žiaľ, nevyužili sme tú možnosť, aby sme ju prekonali“.
Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) označil v diskusii RTVS – Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko amnestie za nemorálne. „Dať takúto širokú amnestiu sa nemalo stať,“ zdôraznil. Otázne podľa Zelníka je, ako sa k tomu postavia právnici, odborníci na ústavné právo, či je možné ústavnou väčšinou zrušiť amnestiu, alebo nie.
Podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Alan Suchánek (OĽaNO) tvrdí, že ak Vladimír Mečiar mohol opraviť prvú amnestiu, „tak z bazálnej logiky vyplýva, že ak môže byť opravená, môže byť aj zrušená“. Je na právnikoch, aby našli správnu formu, ktorou by sa to dalo spraviť. „Z morálneho hľadiska pre tento štát je veľmi dôležité, aby sa tak udialo,“ dodal Suchánek.
Návrh na zrušenie amnestií udelených Vladimírom Mečiarom by sa mal opäť dostať do parlamentu. Návrh chce na novembrovú schôdzu NR SR predložiť poslanec NR SR Ján Budaj (OĽaNO).
