BRATISLAVA 19. mája (WEBNOVINY) – Dlhodobý stres podľa odborníkov poškodzuje nielen psychické, ale aj fyzické zdravie. Podľa hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre klinické pracovné lekárstvo a klinickú toxikológiu Ľubomíra Legátha by si ľudia vo veľkom pracovnom nasadení počas roka mali v lete dopriať dovolenku v trvaní aspoň štyri týždne. Pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, existujú na prejavy stresu, ako je uponáhľanosť, nervozita či rozčuľovanie sa, anxiolytiká – látky, ktoré odbúravajú úzkosť. Pôsobia na psychickej úrovni a ich nevýhodou je riziko vzniku závislosti a rôzne iné nežiaduce účinky, preto sú viazané na lekársky predpis.
Podľa prieskumov až 80 percent pacientov užíva už pri ľahšej forme úzkosti antidepresíva, no tieto lieky sú určené na liečbu depresie a závažnejších stavov a ich používanie pri úzkosti a strese je často zbytočné. Negatívnemu vplyvu stresu môžu zabrániť aj voľnopredajné homeopatiká bez nežiaducich účinkov.
Podnetom, ktorý vyvolá stres, môže byť akákoľvek situácia, ktorá organizmus vychýli z rovnovážneho stavu, naštartuje v ňom poplachovú reakciu a aktivuje obranné mechanizmy. „V takejto chvíli sa organizmus pripravuje na dve možnosti – ujsť alebo biť sa. Preto sa rozbúši srdce a svaly v končatinách sa naplnia krvou,“ vysvetlila pediatrička a odborníčka na homeopatickú liečbu Jana Mrázová. Stres najčastejšie postihuje ľudí vo veku 25 až 54 rokov, je príčinou až 25 percent dvojtýždňovej alebo dlhšej absencie v dôsledku zdravotných problémov spôsobených na pracovisku.
Pokiaľ stres trvá krátkodobo a v primeranej intenzite, stimuluje človeka k vyššiemu alebo lepšiemu výkonu, podporuje látkovú výmenu, hormonálne zabezpečenie, ako aj duševné schopnosti či tvorivosť. Naopak, nadmerný stres, ktorý pretrváva dlhodobo, ohrozuje telesné aj psychické zdravie človeka, môže ho poškodiť a dokonca spôsobiť až smrť v dôsledku nadmernej záťaže a vyčerpania organizmu.
Reakciu organizmu na stres rozdeľujú odborníci na tri fázy. Prvou je poplachová, v ktorej sa organizmus mobilizuje, vylučuje väčšie množstvo hormónu adrenalín, zvyšuje sa krvný tlak, tep srdca, zrýchľuje sa dýchanie, zvýši sa vylučovanie potu, krv z oblasti tráviacich orgánov sa presúva do svalov. Vo fáze rezistencie organizmus bojuje so stresorom a snaží sa naň adaptovať alebo ho zdolať. Ak to trvá pridlho, stav sa zhoršuje a objavujú sa choroby zo stresu, ako je napríklad vznik žalúdočných vredov, vysokého krvného tlaku, srdcovocievnych ochorení, ale dochádza aj k poškodeniu imunitného systému. Pri fáze vyčerpania organizmus podlieha stresu, čo môže viesť k apatii, depresii, rezignácii a niekedy dokonca smrti. Okrem hystérie, paniky, hnevu, plaču, podráždenosti, nervozity, trémy či neschopnosti reagovať rozvážne, je stres zodpovedný aj za situačnú hypertenziu, oslabenie imunitného systému, bolesti žlčníka, žalúdka a dolných končatín, kŕče svalstva, či časté močenie.