BRATISLAVA 20. marca (WEBNOVINY) – Úroveň slovenského verejného dlhu neprekročí 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) bez ohľadu na to, či sa po prezidentských voľbách bude musieť zostavovať nová vláda, a či sa teda dočasne znefunkčnia vyššie sankčné pásma dlhovej brzdy. Vyhlásil to vo štvrtok na tlačovej konferencii premiér Robert Fico.
„Vždy sa budem správať tak, či už ako prezident alebo predseda vlády, aby Slovensko nikdy neprekročilo hranicu dlhu 60 %. Nie je žiadny dôvod na to, aby Slovensko malo prekročiť 60-percentnú hranicu dlhu. Naopak, Európska komisia hovorí, že v období dvoch rokov začne dlh klesať pod hranicu, ktorá je teraz,“ vyhlásil.
Práve Ficove víťazstvo v prezidentských voľbách by totiž znamenalo nevyhnutnosť zostaviť novú vládu a podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by sa v takom prípade na ďalších 24 mesiacov neuplatňovali vyššie sankčné pásma dlhovej brzdy, vrátane toho nad 55 %.
Časť zákona má ochrániť má novú vládu
Táto časť zákona má „ochrániť“ novú vládu pred záväzkami, ktoré by mohol vyprodukovať predchádzajúci kabinet a dáva jej dva roky na prípadné nevyhnutné stlačenie dlhu. Neuplatňovali by sa tak tie najostrejšie sankcie pri vyššom dlhu v podobe povinnosti viazať výdavky, predložiť vyrovnaný rozpočet či požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Premiér Robert Fico však tvrdí, že ani jeho víťazstvo v prezidentskej kampani, a teda aj uvoľnenie dlhovej brzdy, nič nezmení na konsolidačnom smerovaní Slovenska. „Som presvedčený, že budeme vyradení z procedúry nadmerného deficitu. Nevidím žiadny dôvod na to, ani objektívny, ani politický, ani ekonomický, aby sa rušil, alebo menil ústavný zákon o dlhovej brzde,“ hovorí.
Fico nevidí žiadny problém
Zároveň pritom pripustil, že nová vláda, aj keď už bez neho, by mohla pristúpiť k zmene ústavného zákona a túto výnimku zmeniť. „Nová vláda príde, bude chcieť vyjsť v ústrety, dajú to do parlamentu a schvália, keď je tam nejaká výnimka, ja nevidím žiaden problém,“ povedal vo štvrtok Fico. Odpovedi na otázku, či vie takýto postup garantovať aj po svojom zvolení na prezidentský post, sa však už vyhol.
Hrubý dlh slovenskej verejnej správy ku koncu minulého roka zrejme prekročil hranicu 54 % hrubého domáceho produktu, avšak nebol vyšší ako 55 % výkonu ekonomiky. Začiatkom roka to konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa vládneho návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016 by mal dlh SR ku koncu roka dosiahnuť 54,3% HDP, v roku 2014 narásť na 56,8% HDP, v roku 2015 klesnúť na 56,4% HDP a v roku 2016 na 55,7% HDP.
