Slovensku hrozí, že po pandémii zostanú desiatky tisíc chudobných detí negramotné. Vážnym následkom sa dá vyhnúť cez okamžité posilnenie školských klubov detí. Upozorňuje na to člen predsedníctva KDH Martin Šmilňák v liste ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS). Odvoláva sa na problém, ktorý vznikol pri dlhomesačnej dištančnej výučbe prvákov, druhákov a tretiakov základných škôl.
V mnohých školách, najmä v tých, kam chodia sociálne najslabšie deti, sa podľa Šmilňáka dodnes nedarí zmysluplne vzdelávať. „Výsledkom je, že prváci, ktorí nastúpili v septembri 2019, sa reálne vzdelávali pol roka, od marca 2020 doteraz sa takmer nevzdelávali a takmer po dvoch školských rokoch nevedia vôbec čítať a písať. Ich o rok mladší rovesníci, ktorí nastúpili v septembri 2020, boli v škole reálne iba pár týždňov a nevedia vôbec nič,“ približuje Šmilňák. Dva mesiace, ktoré zostávajú do konca školského roka, hodnotí ako primálo času na viditeľné zlepšenie stavu.
Ako Šmilňák ďalej upozorňuje, keď nám v týchto školách v septembri 2021 do prvého ročníka nastúpia ďalší prváci, budeme mať na rovnakej štartovacej čiare negramotných prvákov, druhákov i tretiakov. „A tu už hovoríme o desiatkach tisíc detí. Nejde iba o školy, ktoré navštevujú len deti zo segregovaných osád, ale aj o tie v obciach a mestách, kde takéto deti tvoria 30 a viac percent z celkového počtu žiakov. Rovnako tam učitelia ani pri úmornej snahe nedokážu zabezpečiť potrebný progres,“ dodáva riaditeľ Cirkevnej spojenej školy v Bardejove a mestský i krajský poslanec.
Riešením podľa neho je, aby rezort predĺžil prevádzku školských klubov detí, tzv. družín, a personálne ich posilnil. Cieľom je, aby ich so súhlasom rodičov navštevovalo čo najviac detí so zanedbaným vzdelaním, ktoré sa tam po škole budú venovať oddychu, tvorivým, pohybovým aktivitám a vo zvyšnom čase dobiehaniu a upevňovaniu učiva, ako aj domácim úlohám a príprave na ďalší deň. V konečnom dôsledku by to pomohlo aj deťom, aj rodičom.
Na to, aby k tomu došlo a malo to aj systémový efekt, žiada školy a školské zariadenia dofinancovať tak, aby boli školské kluby detí a jedálne financované ministerstvom školstva, nie mestom či obcou. „Ak to urobíme rýchlo, môžeme sa vyhnúť vážnym následkom na spoločnosť, ktoré hrozia v podobe generačného zlyhania vo vzdelávaní,“ zdôraznil Martin Šmilňák, ktorý dlhodobo pracuje v rôznych školských komisiách a poradných orgánoch. Oceňuje projekty letných škôl a ďalšie, žiada však situáciu riešiť systémovo.
KDH zároveň pripomína ministerstvu, aby sa začalo pripravovať aj na prípadnú ďalšiu vlnu pandémie. „V Spojenom kráľovstve ostali školy po celý čas otvorené pre sociálne najslabšie deti. Dnes už dokážeme nastaviť model, podľa ktorého to pri dobrej vôli vieme zvládnuť aj na Slovensku,“ upozorňuje Šmilňák. Ako uvádza, dnes už vieme zaočkovať všetkých pracovníkov školy, zabezpečiť testovanie detí na týždennej báze, dokonca i častejšie, vieme zabezpečiť pre také školy dostatočnú techniku, vymyslieť modely, kde aj počas online vzdelávania sú také deti v menších skupinách v škole pri počítačoch pod dozorom zaočkovaných asistentov a podobne.
„Prípadná ďalšia pandemická vlna nás už nesmie prekvapiť. Vyhnime sa najhoršiemu a pokúsme sa zachrániť budúcnosť detí a rovnako tak spoločnosti,“ uzatvára člen predsedníctva KDH Martin Šmilňák.
Informačný servis