Čo je to zelená architektúra? Názory aj názvy sa rôznia a menia – dnes je populárna trvalo udržateľná architektúra, hovorí sa o ekologickej stope. Presadil sa aj termín architektúra priateľská k prostrediu, ktorý naznačuje vzťah architektúry a životného prostredia (dávnejšie používaný preklad anglického environment-friendly sa však dnes v legislatíve EÚ prekladá už len slovom ekologický). Biokompatibilná architektúra zasa dáva do popredia vzťah architektúry a človeka, no stretávame sa aj s holistickým prístupom, a na druhej strane tiež s dôrazom na čiastkové problémy, napríklad na energetickú úspornosť architektúry, redukciu emisií CO2 či využitie solárnej energie. Ako teda vnímať zelenú architektúru? Všetky uvedené prístupy majú niečo do seba – jednotiacim prvkom však je, že ide o architektúru, ktorá zohľadňuje prostredie. Či už fyzické (prírodu, klímu, jestvujúcu zástavbu), alebo historické, kultúrne atď. A v neposlednom rade i sociálne a ekonomické. Zelená architektúra berie do úvahy aj urbanistický kontext – od neho, od rozmiestnenia funkcií a od riešenia dopravy závisí podstatná časť vplyvov našich aktivít na prostredie.
1. Zelený urbanizmus
Bývanie v samostatne stojacom rodinnom dome a útek z mesta bližšie k prírode je ideál, po ktorom mnohí túžime. No vďaka tomu nám na okraji miest namiesto rekreačného a poľnohospodárskeho zázemia vzniká amorfná sídelná kaša s dopravným systémom postaveným na každodennej dochádzke do centra osobným autom. A ten systém kolabuje. Riešení je niekoľko. V prvom rade treba zatraktívniť prostredie miest, aby sme z nich nemuseli utekať. Doplniť zeleň, bývanie v bytových domoch kvalitatívne priblížiť individuálnej výstavbe, ponúknuť bývanie v rodinných domoch v kompaktnej štruktúre, humanizovať prostredie tlmením dopravy, ponúknuť sociálne kvality. Tým, čo dajú prednosť predmestiam či vidieku, treba ponúknuť efektívnejšie formy zástavby, väčšiu kompaktnosť sídiel, v ktorých sa zachová pešia dostupnosť pravidelne potrebných služieb, dostupnú hromadnú dopravu k centrám osídlenia (a prípadne obmedzenie každodennej dochádzky do práce – „teleworking“ je už reálnou alternatívou). Príkladom zeleného prístupu sú štvrte ako Solarcity (Linz), Vauban (Freiburg) či Kronsberg (Hannover). V urbanistickej štruktúre by sme mali myslieť aj na to, že domy v budúcnosti majú viac využívať slnečnú energiu, nemali by si teda navzájom zbytočne tieniť.
Celý článok si môžete prečítať tu.
