Desať rokov po parížskych útokoch. Príbehy preživších a boj o návrat do života

Rodiny obetí zdôrazňujú dôležitosť pripomínania si týchto udalostí.
Teroristický útok v Paríži
Teroristické útoky, ktoré sa v piatok 13. novembra odohrali v Paríži, si vyžiadali najmenej 150 mŕtvych a vyše 200 zranených, z toho 80 vo vážnom stave. Útoky sa odohrali na šiestich lokalitách vrátane národného štadióna Stade de France, kde došlo k dvom samovražedným bombovým atentátom a jednej explózii nálože. Najkrvavejším útokom bola streľba v koncertnej sále Bataclan, kde mala vystúpenie americká rocková skupina Eagles of Death Metal. Traja teroristi ozbrojení automatickými zbraňami tam postrieľali najmenej 120 ľudí. Foto: archívne, SITA/AP

Životy mnohých sa navždy zmenili 13. novembra 2015, keď koordinované džihádistické útoky v Paríži zabili 130 ľudí. Medzi stovkami zranených sú tiež Eva a Bilal, ktorí naďalej nesú fyzické a psychické následky, zatiaľ čo Stéphane, Éric, Aurélie a Sophie smútia za svojimi blízkymi.

Eva, ktorá pri útoku utrpela viaceré strelné zranenia a prišla o časť nohy, hovorí: „Mám veľkú jazvu na ruke… Je to už desať rokov, je to súčasťou mňa.“ Napriek ťažkostiam sa snaží viesť čo najnormálnejší život, no naďalej si dáva pozor, aby nesedela chrbtom k ulici.

Bilal Mokono, ktorý je po útoku pri štadióne Stade de France na vozíku, priznáva, že „ich to stále prenasleduje“ a že od tej noci zle spáva. Jeho zdravotný stav zostáva vážny, pričom stratil schopnosť používať nohy a má poškodený sluch a ruku.

Niektorí si vzali život

Rodiny obetí, ako Sophie Dias, dcéra muža zabitého pri štadióne, zdôrazňujú dôležitosť pripomínania si týchto udalostí. Naopak, niektorí, ako Fabien Petit, bratranec jednej z obetí, tvrdia, že je potrebné kráčať ďalej, hoci spomienky naďalej vyvolávajú bolesť.

Proces s jediným preživším útočníkom Salahom Abdeslamom, ktorý bol odsúdený na doživotie, pomohol niektorým pozostalým, aby v sebe dokázali uzatvoriť túto kapitolu. Aurélie Silvestre, ktorá stratila partnera v Bataclane, hovorí, že písanie jej pomáha spracovať traumu a že napriek ťažkostiam sa jej darí „veľmi dobre“.

Nie všetci sa však dokázali vyrovnať s následkami. Chemik Guillaume Valette a grafik Fred Dewilde, ktorí bojovali s psychickými následkami, si vzali život. Ich mená sú teraz vyryté na pamätných tabuľkách vedľa ostatných obetí.

Psychiater Thierry Baubet upozorňuje, že hoci sa zdroje na liečbu psychických traum v Francúzsku zlepšili, mnohí sa naďalej vyhýbajú pomoci z obavy, že nebudú pochopení. „Dôležitá správa je, že nikdy nie je neskoro,“ dodáva.

Nedostatočné riešenie sociálnych problémov?

Éric Ouzounian, ktorý prišiel o dcéru, hovorí, že strata dieťaťa je nezvládnuteľná a že aj po desiatich rokoch cíti samotu. Kritizuje štát za nedostatočné riešenie sociálnych problémov, ktoré podľa neho prispeli k radikalizácii útočníkov.

Bývalý prezident Francois Hollande zdôraznil, že teroristi útočili na „slobodu, spolunažívanie a pluralizmus“, čo sú hodnoty, ktoré nemôžu zniesť. Historik Denis Peschanski poznamenal, že povedomie o miestach útokov v spoločnosti postupne slabne, pričom Bataclan zostáva najznámejším miestom tragédie.

Preživší ako Roman, ktorý bol zranený pri útoku na reštauráciu Belle Equipe, sa rozhodli hovoriť o svojich zážitkoch, aby sa nespomínal len masaker v Bataclane. „Niekedy máme pocit, že sme zostali v zabudnutí,“ priznáva a zdôrazňuje význam vzdelávania mladých o týchto udalostiach, aby sa zabránilo ich opakovaniu.

Viac k osobe: Salah Abdeslam