BRATISLAVA 23. apríla (WEBNOVINY) – Slovenská verejná správa v minulom roku vyrobila schodok zodpovedajúci vyše 4,8 % toho, čo naša ekonomika za rok vyprodukuje. Potvrdil to v pondelok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Ten pritom do vlaňajšieho slovenského schodku verejných financií na úrovni 4,82 % hrubého domáceho produktu definitívne započítal aj pôžičky pre nemocnice a železnice ešte z čias predchádzajúcej vlády Roberta Fica za roky 2008 až 2010.
Tieto pôžičky deficit navýšili o viac ako 633 mil. eur, čo prevyšovalo 0,9 % výkonu ekonomiky.
Dlh verejnej správy stúpol
Vo finančnom vyjadrení tak schodok verejných financií v minulom roku dosiahol 3,327 mld. eur, oproti vyše 5-miliardovým schodkom v predchádzajúcich dvoch rokoch. Dlh verejnej správy stúpol na vyše 29,9 mld. eur. V pomere k hrubému domácemu produktu tak v minulom roku stúpol o 2,24 percentuálneho bodu na 43,31 %.
Bez započítania transferov nemocniciam a železničným firmám z predchádzajúcich rokov verejná správa vlani hospodárila so schodkom na úrovni niečo vyše 3,9 % hrubého domáceho produktu, čo je oproti rozpočtu výsledok o jeden percentuálny bod lepší.
Po dvoch rokoch so zhruba 8-percentnými deficitmi sa tak hospodárenie slovenskej verejnej správy podstatne zlepšilo, silná konsolidácia verejných financií vzhľadom na naše medzinárodné záväzky však musí pokračovať smerom k 3 % v roku 2013, aj keď v tomto roku zrejme jej tempo zvoľní.
Pre rok 2012 totiž rozpadnutá vláda Ivety Radičovej aj za pomoci poslancov vtedy opozičného Smeru-SD schválila rozpočet s deficitom na úrovni 4,6 %, čo znamenalo výrazné zľavenie z pôvodného cieľa 3,8 % hrubého domáceho produktu. Vtedajší minister financií Ivan Mikloš síce tvrdil, že balík konsolidačných opatrení je pripravený, presadiť sa ho však nepodarilo pre pádu vlády.
Ivan Mikloš očakával nižší deficit
Pokračovanie konsolidácie tak zostáva na novom kabinete Roberta Fica a na ministrovi financií Petrovi Kažimírovi.
Ten pritom len minulý týždeň vyhlásil, že už aj dosiahnutie 4,6-percentného deficitu v tomto roku si vzhľadom na situáciu v zdravotníctve, rizikový vývoj v železničných spoločnostiach či nekryté potreby v rámci zabezpečenia strategických zásob ropy, si vyžiada dodatočné opatrenia.
Odvoláva sa aj na doterajší vývoj štátneho rozpočtu, ktorý sa podstatnou časťou podieľa na celkovom deficite verejných financií. Konsolidačný balík však zatiaľ Kažimír nepredstavil, čaká sa totiž na programové vyhlásenie vlády SR.
Slovenský štátny rozpočet totiž skončil ku koncu prvého štvrťroka v deficite 1,155 mld. eur. V medziročnom porovnaní bol vyšší o 500 mil. eur. Príjmy štátneho rozpočtu ku koncu marca podľa údajov Ministerstva financií SR poklesli medziročne o 10,3 % na 2,468 mld. eur a výdavky naopak vzrástli o 6,3 % na 3,623 mld. eur.
Rezort financií, ešte pod vedením Ivana Mikloša, však napriek tomu po zverejnení týchto dát začiatkom apríla tvrdil, že deficit verejných financií v tomto roku bude nižší než plánovaných 4,6 % hrubého domáceho produktu, a to o 0,2 % výkonu ekonomiky.
Názory na rast sa rôznia
Podľa bankových analytikov je splnenie rozpočtového cieľa za minulý rok veľmi pozitívnou a dôležitou správou pre kredibilitu Slovenska na finančných trhoch. „Okrem iného dokazuje, že pri dostatočnom politickom odhodlaní sa dá dosiahnuť plánované zníženie deficitu dokonca aj v zhoršenom makroekonomickom prostredí, aké eurozóna aj Slovensko zažili v druhom polroku vlaňajška,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Splnenie vlaňajšieho cieľa aj za cenu dodatočných reštrikčných opatrení tak podľa neho nastavuje vysokú latku očakávaní ratingových agentúr aj pre tento rok.
Ako doplnil Eduard Hagara z ING Bank, konsolidovať a dodržiavať svoje záväzky treba kvôli udržaniu kredibility krajiny aj naďalej. „Konsolidácia verejných financií musí pokračovať ďalej a vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu plnenie rozpočtových cieľov na tento a najbližšie roky nie je bez rizík,“ konštatoval Hagara.
Ako príklad uviedol očakávaný hospodársky rast, na ktorý sa názory rôznia. Kým štát aktuálne počíta s tohtoročným rastom o 2,3 %, ING predpokladá rast hospodárstva iba na úrovni 0,5 %.
