BRATISLAVA 1. augusta (WEBNOVINY) – Deficit štátneho rozpočtu sa v júli znížil o takmer 90 mil. eur.
Ako uvádza rezort financií, ku koncu siedmeho mesiaca schodok rozpočtu štátu dosiahol 2,239 mld. eur, kým ku koncu júna hospodáril štát s deficitom 2,33 mld. eur.
V medziročnom porovnaní bol však rozpočtový schodok stále vyšší o 33,6 % a z celoročného plánu ku koncu júla dosiahol 60,9 %.
Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša za júlovou korekciou deficitu stojí tak relatívne spomalenie dynamiky rastu výdavkov, ako aj zrýchlenie dynamiky príjmov.
„Je to dobrý signál, ale stále je ešte predčasné sa z toho tešiť. Stále je deficit relatívne vysoký v pomere k plánu, teda schválenému rozpočtu,“ konštatoval Gábriš.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu podľa údajov zverejnených ministerstvom financií pritom ku koncu júla dosiahli 6,29 mld. eur a medziročne boli nižšie o 4,3 %.
Ani po siedmich mesiacoch tak príjmy nedosiahli ani polovicu celoročne rozpočtovanej výšky, keď tento pomer predstavoval 46,1 %.
Celkové výdavky stúpli
Na druhej strane celkové výdavky štátneho rozpočtu za sedem mesiacov medziročne stúpli o 3,4 % na 8,526 mld. eur, čo znamenalo, že ku koncu júla sa vyčerpalo 49,3 % z celoročného rozpočtu.
Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov štátu, boli aj po siedmom mesiaci naďalej v medziročnom poklese.
Oproti vlaňajšku boli nižšie o 0,1 %, keď dosiahli 4,918 mld. eur. Naďalej zaostáva najmä výber dane z pridanej hodnoty, ktorý medziročne poklesol o 8,4 % na 2,457 mld. eur. O 0,2 % bol nižší aj výber spotrebných daní, ktorý dosiahol 1,12 mld. eur.
Opačný vývoj rezort financií eviduje naďalej pri dani z príjmu právnických osôb a zrážkovej dani. Výber korporátnych daní totiž oproti prvým siedmim mesiacom minulého roka stúpol o 16,5 % na 1,13 mld. eur a výber dane z príjmov vyberanej zrážkou sa zvýšil o 17,9 % na 106,7 mil. eur.
Pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorá v rámci fiškálnej decentralizácie smeruje takmer celá do rozpočtov samospráv, rezort financií ku koncu júla evidoval kladných 72,6 mil. eur. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu medziročne klesli o 10,1 % na 413 mil. eur.
Problémom sú aj granty a transfery
Okrem výberu niektorých daní sú problémom plnenia rozpočtu aj granty a transfery, ktorých súčasťou sú aj príjmy z európskeho rozpočtu.
Tie naďalej výrazne zaostávajú za vlaňajškom, ako aj za plánom na celý tento rok. Ku koncu júla boli totiž medziročne nižšie o 19,5 % na úrovni 956,6 mil. eur, čo predstavovalo iba 26,6 % celoročného rozpočtu.
Samotné príjmy z rozpočtu Európskej únie oproti rovnakému obdobiu vlaňajška klesli rovnako o 19,5 % na 942,8 mil. eur, čo bolo 30,6 % zo sumy rozpočtovanej na celý rok.
Na strane výdavkov bežné výdavky, ktoré smerujú predovšetkým na zabezpečenie fungovania štátnych organizácií a mzdy ich pracovníkov, stúpli o 6,2 % na 7,7 mld. eur. Kapitálové výdavky naopak klesli o 16,9 % na 825,4 mil. eur.
Na rozpočet vplývajú viaceré faktory
Parlament vlani schválil tohtoročný rozpočet s deficitom 4,6 % HDP. Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej.
Podľa súčasného ministra financií Petra Kažimíra však aj dosiahnutie schodku na úrovni 4,6 % si bude vyžadovať dodatočné opatrenia.
A to najmä pre slabšie plnenie daňových príjmov, ktoré súčasná vláda dáva za vinu chaosu na daňovej správe začiatkom tohto roka.
Kabinet už pre udržanie schodku ohlásil viazanie výdavkov jednotlivých ministerstiev, skoršie zníženie odvodu do druhého piliera, ako aj ďalšie dodatočné opatrenia. Ak by sa tieto opatrenia neprijali, podľa predstaviteľov vlády by tohtoročný deficit verejných financií dosiahol 5,3 % hrubého domáceho produktu.
Podľa schváleného rozpočtu by však štát mal v tomto roku hospodáriť s rozpočtovanými výdavkami na úrovni 17,3 mld. eur a celkové príjmy sa rozpočtujú na 13,6 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by mal prevýšiť 3,6 mld. eur.