Európa musí urýchlene posilniť svoje obranné kapacity, aby sa stala menej závislou od Spojených štátov v oblasti vojenskej ochrany. V stredu to v Paríži vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá upozornila, že súčasná bezpečnostná situácia si vyžaduje okamžité kroky, nie dlhodobé plány.
Vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) podľa nej nedávno narušili vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pohrozil prevzatím kontroly nad Grónskom, hoci tieto výroky neskôr zmiernil. Napätie znovu otvorilo diskusiu o schopnosti Európy brániť sa bez priamej podpory Washingtonu.
Bez USA to nepôjde
Generálny tajomník NATO Mark Rutte však v pondelok pred poslancami Európskeho parlamentu uviedol, že predstavy o samostatnej obrane Európy bez Spojených štátov sú nereálne. Podľa jeho slov by si Európania mali „nechať zájsť chuť“, ak sa domnievajú, že sú schopní zabezpečiť vlastnú bezpečnosť bez americkej pomoci.
Frederiksenová na tieto vyjadrenia reagovala priznaním, že v súčasnosti by bolo pre Európu „mimoriadne ťažké“ zabezpečiť si obranu bez USA. „Keď sa pozrieme na spravodajské kapacity, jadrové zbrane a podobne, sme od Spojených štátov závislí,“ povedala počas vystúpenia v Parížskom inštitúte politických vied (Sciences Po).
Zároveň však dodala, že Európa má potenciál urobiť viac, než sa v súčasnosti verejne pripúšťa. „Myslím si, že dokážeme viac, než sa dnes hovorí,“ uviedla.
Príliš neskoro
V súvislosti s plánmi NATO zvýšiť výdavky na obranu do roku 2035 premiérka vyjadrila skepsu. „Musím povedať, že by to bolo príliš neskoro,“ vyhlásila. Podľa nej je najdôležitejšie konať okamžite. „Prezbrojenie teraz považujem za najdôležitejšiu vec,“ zdôraznila Frederiksenová.
Členské štáty NATO sa minulý rok zaviazali zvýšiť výdavky na obranu a bezpečnosť až na úroveň piatich percent svojho hospodárskeho výkonu. Tento krok nadväzuje na skorší cieľ vynakladať do roku 2024 najmenej dve percentá HDP na obranu, ktorý bol prijatý pod tlakom Spojených štátov.
Veľká chyba
Frederiksenová zároveň priznala, že európske krajiny v minulosti urobili „veľkú chybu“, keď výrazne obmedzovali vojenské rozpočty. Podľa nej sa tieto rozhodnutia dnes negatívne prejavujú na schopnosti Európy reagovať na bezpečnostné hrozby.
Dánska premiérka sa má ešte v stredu spolu s premiérom Grónska stretnúť s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, pričom témou rokovaní má byť aj bezpečnostná situácia v Európe a obranná spolupráca.
