BRATISLAVA 13. júna 2018 (WBN/PR) – Väčšina ľudí si farmárov predstavuje ako bradatých chlapíkov v gumákoch, ktorí trávia svoj čas len pri traktore, pluhu ťahanom koňmi či v maštali. Slovenské farmárske, družstvo, ktoré založil Daniel J. Kratky, je však dôkazom toho, že farmári držia krok s inováciami a modernými technológiami a po najnovšie trendy a rady od odborníkov neváhajú vykročiť až za oceán. Vďaka svojmu odhodlaniu tak prišli na kľúč, ako patriť k svetovej špičke. S úsmevom tvrdia, že stavili na index “kravského šťastia”.
Medzi farmármi platí, že úspešnú mliečnu farmu možno najlepšie ohodnotiť nielen podľa produktivity stáda, ale aj jeho spokojnosti. O to viac to platí na trhu, ktorý si len nedávno prešiel mliečnou krízou. Tohto hesla sa držia aj hospodári v Slovenskom farmárskom, družstve (SFD), ktorí v súčasnosti patria k najväčším agrohráčom na Slovensku. Firmám z oblasti poľnohospodárskej prvovýroby pomáha SFD na tomto princípe nabrať druhý dych a prinášať efektívne riešenia.
Za ich úspechom stoja skúsenosti, ktoré zbierali po celom svete. „Navštevujeme tie najlepšie podniky v Európe a v USA a učíme sa od tých najlepších svetových poradcov. Máme jasnú predstavu, čo môžeme v porovnaní s našou konkurenciou dosiahnuť a ako na to využiť náš odborný potenciál,“ hovorí zakladateľ SFD Daniel J. Kratky, ktorého holding spojil viacero slovenských družstiev.
Našli recept na úspech
Hospodári zo SFD s úsmevom tvrdia, že si uvedomili, že kľúčom k úspechu je robiť kravu „blaženou“ a udržovať tak vysoký index „kravského šťastia“. Kým bežne je index šťastia chápaný ako porovnanie štátov na poli hospodárskych, sociálnych či spoločenských faktorov, index „šťastia kráv“ je zameraný na zdravotný stav stáda, dlhovekosť dojníc, no aj produktivitu spojenú s ekonomickým rastom.
Aby farmári zo SFD dosahovali len tie najlepšie výsledky, skúsenosti naberali len od tých najväčších odborníkov. Cesta za úspechom, na ktorú vykročili, prechádzala aj cez krajinu mlieka – americký Wisconsin. Farmári tu po množstve stretnutí zistili, ako sa na zvieratá pozerať tak, aby boli spokojné, no zároveň stále zaznamenávali zelené čísla. Začali využívať moderný systém, vďaka ktorému dokážu predvídať a optimalizovať kŕmnu dávku, výživu, výrobu či pracovať s genetickými informáciami zvieraťa. „Teraz vieme, kedy sa oplatí zviera šľachtiť, chovať na mlieko či vyradiť zo stáda. Dokážeme definovať hodnotu každej jednej dojnice, a tým aj hodnotu chovu,“ uviedol Daniel J. Kratky.
Cenné rady zbierali farmári aj u rakúskeho odborníka na výživu dojníc Dr. Gerharda Reszlera, ktorý sám seba rád nazýva „Advokát kráv“. Na podnik sa vždy pozerá najprv z pohľadu zvieraťa. Pozná tak cesty, ako vyprodukovať mlieko so ziskom, avšak pri ozajstnom komforte a „blaženosti“ kravičiek. Komfort podľa neho totiž tvorí až 60-70 % z produkcie mlieka. Základom je pritom kvalitné krmivo, no farmári na základe rád Advokáta kráv začali praktizovať aj ďalšie požiadavky. Kravičkám zabezpečujú okrem iného najmä dostatok miesta, svetla, vzduchu a vody.
Vyťažili z krízy
Kým mnoho podnikov riešilo existenčné problémy v dôsledku mliečnej krízy, SFD vďaka svojím znalostiam hľadalo cesty, ako spraviť na slovenskom trhu revolúciu, ktorej výsledkom bude zefektívnenie výroby a posilnenie prosperity. Aby index kravského šťastia dosahoval maximum, na maštale sa v SFD začali pozerať ako na hotely, pre ktorých hostí musia poskytovať len tie najlepšie služby. Začali tak s budovaním jednej z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe, v ktorej budú mať miesto len tie „najblaženejšie“ kravičky.
Reč je o farme vo Bzovíku, ktorú slávnostne otvoria už v nedeľu 17. júna. „Technológie a logistika sú tu navrhnuté tak, aby zabezpečili čo najväčšiu energetickú a procesnú efektívnosť prevádzky, podporili a zároveň zužitkovali výstupy z existujúcich bioplynových staníc Roľníckeho družstva Bzovík a zabezpečili návratnosť investície. Sme presvedčení, že za ekonomickým rastom však stoja „blažené“ kravy s vysokým indexom šťastia, ktorým budeme zabezpečovať ten najväčší komfort,“ uviedol Kratky.
Pôjde pritom len o prvú etapu, ktorá by mala so sebou priniesť 700 dojníc. Rovnaké množstvo dojníc by malo pribudnúť aj v druhej etape, pričom celková investícia dosiahne až 7 miliónov eur.