BRATISLAVA 2. februára (WebNoviny.sk) – Približne 80 osobností spoločenského a kultúrneho života požiadalo poslancov NR SR o podporu návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií. O tých bude na svojej februárovej schôdzi rokovať parlament.
„Mečiarove amnestie sú hrubým prejavom zneužitia štátnej moci, ktorá týmto zabránila vyšetreniu a spravodlivému potrestaniu zločinov, zo spáchania ktorých je sama podozrivá. Sú zásadným pošliapaním spravodlivosti, právneho štátu, ako aj základného poslania štátnej moci chrániť občanov. Zrušenie Mečiarových amnestií je potrebné pre poznanie pravdy o amnestovaných skutkoch, ako aj o prvých rokoch vývoja demokracie na Slovensku. Malo by však aj veľmi aktuálny význam, predstavovalo by dôležitý precedens v schopnosti moci napraviť vlastné zlyhanie a zneužitie z minulosti,“ píše sa vo výzve, ktorú agentúre SITA poskytol jeden zo signatárov Šimon Šicko z Pixel Federation.
„V súčasnej dobe, keď čoraz viac občanov stráca dôveru v štát a demokratické zriadenie a hľadá riešenie v autoritatívnom režime, by bolo zrušenie amnestií signálom, že demokratický štát si dôveru občanov zaslúži. Preto je zrušenie Mečiarových amnestií nielen krokom viažucim sa k minulosti, ale dôležitým a nevyhnutným rozhodnutím pre súčasnosť a budúcnosť Slovenska,“ dodali signatári s tým, že poslanci by svojím rozhodnutím o zrušení amnestií mohli urobiť významný krok k tomu, aby sa spravodlivosť na Slovensko vrátila a začala platiť pre každého.
Zrušte Mečiarove amnestie, vyzvali odborníci z justície
Mečiarove amnestie považuje KDH sú traumatizujúce
Budaj vyzval Danka k diskusii o zrušení amnestií Mečiara
K výzve sa pripojilo 83 osobností
K výzve sa pripojilo 83 osobností spoločenského a kultúrneho života. Medzi nimi sú napríklad herečky Táňa Pauhofová, Zuzana Kronerová, tréner Novaka Đokovića Marián Vajda, speváčka Jana Kirschner, hokejisti Peter Šťastný a Michal Handzuš, šéf činohry SND Roman Polák, rektor UK Karol Mičieta, humorista Milan Lasica, zakladateľ VPN Fedor Gál, kazateľ Daniel Pastirčák, spisovatelia Tomáš Janovic, Daniel Hevier, signatár Charty 77 Marian Zajíček, riaditeľ Martinusu Michal Meško, profesorka Iveta Radičová, zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš, politológ Grigorij Mesežnikov či Ľudmila Kolesárová z Dobrého anjela, Rasťo Kulich z Googlu, podnikateľ Anton Zajac, ale aj právnik Ivan Šimko a sochárka Jana Brisudová.
Na zrušenie amnestií pred pár dňami vyzvali aj významné osobnosti ústavného a trestného práva. „Zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara ústavným zákonom je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom. Slovenská republika by takýmto krokom poskytla účinnú ochranu základným právam obetí amnestovaných skutkov a plnila svoje medzinárodné záväzky. Tiež by sa zvýšila autorita a dôveryhodnosť presadzovania práva a spravodlivosti na Slovensku,“ uviedlo 26 renomovaných odborníkov z justície. Toto vyhlásenie podpísali bývalí sudcovia Ústavného súdu SR Juraj Babjak, Ján Luby a Viera Mrázová, exsudca ústavného súdu a bývalý sudca Súdneho dvora EÚ Ján Klučka, bývalý sudca Ústavného súdu SR a súčasný sudca Súdneho dvora EÚ Daniel Šváby.
Podporil ho aj bývalý predseda Ústavného súdu SR a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák, ako aj bývalý sudca Ústavného súdu ČSFR Peter Kresák. Vyhlásenie popísali aj viacerí súčasní sudcovia Najvyššieho súdu SR Elena Berthotyová, Dušan Čimo, Rudolf Čirč, Zuzana Ďurišová, Miroslav Gavalec, Juraj Kliment, Peter Paluda a Peter Szabo. Podpísala sa ho aj známa advokátka Zuzana Čaputová či Daniel Lipšic a viacerí odborníci na právo z akademickej obce. Medzi nimi riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár a riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ Martina Jánošíková.
O návrhu sa bude hlasovať vo februári
Národná rada SR bude na februárovej schôdzi hlasovať o schválení návrhu ústavného zákona o zrušení amnestií udelených bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom. Časť politickej reprezentácie je presvedčená, že zrušeniu amnestií ústavným zákonom bránia všeobecné princípy práva. Otázka Mečiarových amnestií a ich zrušenie je téma, ktorú politici opakovane otvárajú. Téma opäť začala rezonovať po smrti prezidenta Michala Kováča. V parlamente návrhy na ich zrušenie nikdy nenašli dostatočnú podporu, NR SR ale prijala deklaráciu, v ktorej amnestie odsúdila.
Aktuálne je v parlamente ústavný návrh zákona z dielne opozičných poslancov, ktorý predkladá Ján Budaj. Prezident Andrej Kiska listom požiadal poslancov o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Smer-SD opakovane deklaroval postoj, že Mečiarove amnestie boli nemorálne, ale prezident mal právo udeliť ich. Robert Fico v minulosti prezentoval názor, že sú síce nemorálne, ale nezrušiteľné, čo potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva.
Poslanec Ján Budaj chce dať Smeru čas
Poslanec Ján Budaj (OĽaNO) chce dať vládnemu Smeru-SD čas na to, aby sformoval otázku pre ústavný súd ohľadom možnosti zrušenia Mečiarových amnestii. Ako povedal vo štvrtok na brífingu, zároveň rokuje z viacerými poslaneckými klubmi, aby stanovili termín druhého čítania návrhu na zrušenie amnestií, ktorý predložil do parlamentu. Podľa Budaja by to mohlo byť 21. marca, pričom dovtedy by poslanci Smeru mali mať dosť času otázku sformulovať.
„Plne rešpektujem návrh na podanie na ústavný súd, ak to však nie je trik. Aby to tam neležalo 10 rokov a všetci aktéri dovtedy pomreli,“ povedal Budaj. Ak poslanci Smeru považujú amnestie za morálny suterén, musia to podľa Budaja dokázať. Zároveň poslanec vyzdvihol iniciatívy odborníkov, ako aj spoločensky známych osobností, ktoré podporili zrušenie amnestii. Podľa neho to dokazuje, že táto téma má stále v spoločnosti ohlas. „Skutočnou bodkou za érou mečiarizmu bude až zrušenie amnestií,“ dodal Budaj.
