DENVER 2. októbra (WEBNOVINY) – V noci zo štvrtka na piatok pred zápasom so San Jose (5:2) sa fanúšikovia hokejového klubu zámorskej NHL Colorado Avalanche rozlúčili s jednou z najväčších hviezd svojho tímu – útočníkom Joeom Sakicom, ktorý sa v lete rozhodol ukončiť kariéru. Počas ceremoniálu vyvesili pod strop Pepsi Center jeho dres s číslom 19. Ide len o tretie číslo, ktoré po presťahovaní klubu z Quebecu do Denveru v roku 1995 nebude figurovať na súpiske „lavín“. Tými doterajšími sú 33-ka brankára Patricka Roya a 77-ka obrancu Raymonda Bourquea.
Napriek tomu, že Sakic si na formality nikdy nepotrpel a patril vždy k skromným a zdržanlivým hráčom, vo štvrtok si vychutnal slávnosť, ktorú pre neho pripravil jeho klub. Štyridsaťročnému centrovi prišli vzdať poctu aj jeho bývalí spoluhráči Alexej Gusarov, Shjon Podein, Pierre Turgeon a dokonca aj Peter Forsberg, ktorý špeciálne na túto príležitosť priletel zo Švédska.
„Nikdy som ani len netušil, čo všetko sa mi podarí dosiahnuť. No vždy, keď som šiel na ľad, cítil som sa skvele. Bolo to úžasné,“ netajil slzy dojatia rodák z Burnaby, ktorý sa na ľade predstavil nezvykle v tmavom obleku a purpurovej kravate. „Viem, že som urobil správne rozhodnutie. Hokej je môj život, dal mi všetko a som šťastný, že som ho hral. Ale keď je čas odísť, treba odísť,“ skonštatoval Sakic. Na skandovanie divákov „Ešte raz, Joe!“, odpovedal: „Neviem, či by som to ešte dokázal.“
Diváci si mohli na obrazovkách pozrieť nielen pamätné okamihy Sakicovej kariéry, ale aj hold od jeho najväčších súperov – Steva Yzermana, Jaroma Iginlu a Mika Modana. „Celú kariéru som sa pokúšal napodobniť tvoju strelu, po 20 rokoch som to nakoniec vzdal,“ pousmial sa tiež už „penzista“ Steve Yzerman. „Bol to úžasný hráč. Ovplyvnil celú moju kariéru. Považoval som za povinnosť aj česť byť tu práve v tejto chvíli,“ vyznal sa Peter Forsberg. Pocty Sakicovi sa však nevzdávali len v Pepsi Center. Mesto Denver sa rozhodlo pomenovať ulicu pred arénou „lavín“ Cestou Joa Sakica a guvernér štátu Colorado Bill Ritter vyhlásil 1. október v celom štáte za Deň Joa Sakica.
Sakica draftoval v roku 1987 Quebec Nordiques v 1. kole z 15. miesta. Celý život zostal verný jednému klubu, všetkých 20 sezón odohral v Quebecu a po jeho presťahovaní v Colorade. Kapitánske céčko na drese nosil dlhých šestnásť rokov. V historickej tabuľke NHL je ôsmy v kanadskom bodovaní (1641), jedenásty v počte asistencií (1016) a štrnásty medzi kanoniermi (625). Trinásťnásobný účastník Zápasu hviezd spolu s Patrickom Royom a Petrom Forsbergom priviedol „lavíny“ v rokoch 1996 a 2001 k zisku Stanleyho pohára. Sakic sa v roku 2001 stal najužitočnejším hráčom NHL a získal Hartovu trofej, v rovnakom roku si prevzal aj Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hokejistu súťaže a Lester Pearson Award, ktorú mu hlasovaním udelili samotní hráči. Sakic je aj členom Triple Gold Clubu – v roku 1994 sa stal majstrom sveta, o osem rokov neskôr vyhral s Kanadou aj olympijský turnaj. Na ZOH 2002 v Salt Lake City sa stal najužitočnejším hráčom turnaja so štyrmi gólmi a šiestimi asistenciami, vo finále proti USA zaznamenal štyri body. Na medzinárodnom ľade ešte vyhral Svetový pohár 2004, majstrovstvá sveta do 20 rokov 1988 a získal striebro na seniorskom šampionáte 1991.
V ostatných dvoch sezónach trápili Sakica mnohé zranenia a veľa toho nenahral. Väčšinu uplynulého ročníka vynechal najskôr pre problémy s chrbtom a potom pre zranenie troch prstov na ľavej ruke po nehode so snežnou frézou.
SITA