BRATISLAVA 20. decembra (WBN/PR) – Problematika národnostných menšín patrí na Slovensku k najchúlostivejším témam. O jej dôležitosti, ale aj šírke a zložitosti svedčí už to, že národnostnú problematiku dnes u nás upravuje okrem Ústavy SR až 32 rôznych zákonov. Tie určujú rámec pre trinásť oficiálne uznaných národnostných menšín.
Pripomeňme, že podľa početnosti tvorí u nás najväčšiu menšinovú skupinu „veľká štvorka“, teda menšiny, ktorých početnosť má viacnásobný náskok pred zvyšnými etnikami. Sú to: Maďari (tvoria 8,5 % obyvateľov SR), Rómovia (2 %), Rusíni (0,6 %) a Česi (0,6 %).
Národný verzus občiansky princíp
Určujúci vplyv na správanie voči národnostným menšinám má fakt, že Slovensko je členom EÚ. Únia sa už svojou Zmluvou o založení európskeho spoločenstva zaviazala, že „rešpektuje národnú identitu členských štátov“. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré majú zvýšenú početnosť národnostných menšín, keďže ich podiel tu dosahuje takmer 20 %. Sme porovnateľní napríklad s Bulharskom, kde je podiel okolo 15 %, či s Francúzskom s jeho 19-percentným podielom. Ďaleko však zaostávame napríklad za Španielskom, ktoré má bezmála 30-percentný podiel.
Lenže – rozdiel je v tom, že štáty na východe, severe a juhovýchode Európy priznávajú menšinám ich jazykovú a kultúrnu identitu odlišnú od väčšinového národa. Je to iný vzťah k menšinám než v západnej Európe, kde prevažuje občiansky princíp. V súlade s týmto princípom sa príslušníci národností na Západe pokladajú za súčasť politického občianskeho národa, ktorý je tvorcom štátu.
Najdôležitejšie inštitúcie pre menšiny
Na našej domácej politicko-spoločenskej scéne patrí ochrana národnostných menšín z pohľadu medzinárodných dohovorov pod ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tento rezort má na starosti sledovanie a dodržiavanie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a taktiež Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Pod ministerstvom pôsobí aj Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Na ministerstve zahraničia sa otázkam národnostných menšín venuje sekcia právna a konzulárna a v rámci nej odbor ľudských práv.
Okrem toho pôsobí na Úrade vlády vládny splnomocnenec pre národnostné menšiny, ktorý má v tíme zamestnancov ovládajúcich aj národnostné jazyky. Post je však po júnovom odvolaní posledného splnomocnenca – Lászlóa Nagya – v súčasnosti neobsadený. Ide o najpodstatnejšie inštitúcie a mechanizmy, ktoré má Slovenská republika vytvorené na to, aby sa zaručovala národnostným menšinám účasť na riešení ich vlastných záležitostí.
Najdôležitejšie zákony pre menšiny
Zo spomínaných 32 zákonov, upravujúcich práva národnostných menšín, vymenujme aspoň tie najdôležitejšie:
Občiansky súdny poriadok – určuje právo občana hovoriť pred súdom vo svojej
materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie.
Zákon o správnom konaní – dáva príslušníkovi národnostnej menšiny právo používať svoj rodný jazyk vo vymedzených obciach a komunikovať s úradmi v jazyku národnostnej menšiny.
Zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí – určuje povinnosť obce zaslať oznámenie o konaní volieb nielen v štátnom, ale aj menšinovom jazyku.
Zákon o slobode náboženskej viery – dáva právo vlastniť a šíriť náboženskú literatúru v
ľubovoľnom jazyku.
Zákon o matrikách – dovoľuje zápis ženského priezviska ženy, ktorá nie je slovenskej národnosti, bez koncovky slovenského prechyľovania.
Zákon o štátnom jazyku – stanovuje povinné používanie štátneho jazyka v základných oblastiach verejného styku a zároveň jazykov národnostných menšín v regulovaných oblastiach, vrátane úradného styku v obciach, kde žije príslušný počet príslušníkov menšín.
Zákon o používaní jazykov národnostných menšín – ak majú príslušníci menšiny trvalý pobyt v obci, kde tvorí menšina v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu najmenej 15 %, majú v obci právo používať v úradnom styku jazyk menšiny. Zákon upravuje aj podmienky používania jazyka menšiny samosprávou pri rokovaniach zastupiteľstva či vedení agendy, v označení obcí, ulíc a miestnych geografických značení v jazykoch menšín popri štátnom jazyku. Menšiny môžu pri komunikácii v zdravotníckom zariadení a zariadení sociálnych služieb v obci používať svoj jazyka.
Zákon o štátnej správe v školstve – školský inšpektor musí používať slovenský jazyk v úradnom styku aj ovládať jazyk národnostnej menšiny.
Zákon o periodickej tlači – umožňuje vydávanie periodickej tlače v jazyku národnostných menšín bez použitia štátneho jazyka.
Školský zákon – stanovuje povinnosť viesť v školách a v školských zariadeniach, kde sa robí výchova a vzdelávanie v jazyku menšín, dokumentáciu školy dvojjazyčne. Zákon dovoľuje deťom národnostných menšín zabezpečiť okrem práva na osvojenie štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie vo svojom jazyku.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska – určuje povinnosť vysielať najmenej štyri rozhlasové programové služby, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch menšín a v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému zloženiu obyvateľstva. Na zabezpečenie programov pre menšiny sú zriadené samostatné organizačné útvary.
Táňa Rundesová
Zdroj:
Správa o postavení a právach národnostných menšín
Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.