Aké sú najčastejšie príčiny vzniku syndrómu karpálneho tunela?
Základnou charakteristikou syndrómu je útlak na medianus (stredový nerv) v oblasti karpálneho tunela – pomerne rigidnej štruktúry, ktorej spodina je tvorená zápästnými kosťami a strop väzom. V tuneli spolu prebieha 9 šliach ohýbačov prstov, cievy a spomínaný stredový nerv, ktorý senzitívne inervuje I.-IV. prst ruky. Periférny nerv je spomedzi uvedených štruktúr prebiehajúcich v karpálnom tuneli najmenej odolný voči tlaku. Tlak na stredový nerv tak môže v závislosti od jeho intenzity a dĺžky pôsobenia spôsobovať rôznorodý klinický obraz. Trvalé zvýšenie tlaku v karpálnom tuneli vzniká najčastejšie nevhodnou polohou zápästia alebo jeho opakovanými nefyziologickými pohybmi. V klinickej praxi sa preto so syndrómom karpálneho tunela najčastejšie stretávame u manuálne ťažko pracujúcich ľudí (napr. murári, tesári, stavební robotníci atď.). Výnimkou však nie sú ani hudobníci (napr. huslisti), alebo ľudia pracujúci s počítačom, resp. ľudia, ktorí inak mechanicky preťažujú zápästia a tým vytvárajú podmienky pre opúchanie mäkkých tkanív v karpálnom tuneli.
Môže byť syndróm karpálneho tunela spôsobený aj iným ochorením, napríklad diabetom?
Syndróm karpálneho tunela môže zapríčiniť každý stav, pri ktorom dochádza k zúženiu kanála, jeho opuchu alebo k zadržiavaniu tekutín v kanáli. Tlačiť na stredový nerv môžu často rôzne deformácie zápästia po zlomeninách alebo ťažkom pomliaždení, alebo nádory. Vyšší výskyt je u obéznych ľudí a alkoholikov, ľudí liečených na cukrovku, reumatoidnú artritídu, dnu, hypotyreózu, zlyhanie obličiek, amyloidózu, Pagetovu chorobu atď. Často sa so syndrómom karpálneho tunela stretávame u tehotných žien, žien užívajúcich antikoncepciu, alebo žien v období klimaktéria. Príčina vzniku tohto ochorenia je však mnohokrát nejasná (idiopatická).
Ako sa syndróm najčastejšie prejavuje?
Pri syndróme karpálneho tunela sa pacienti najčastejšie sťažujú na nočné tŕpnutie a bolesti prstov, rúk a s tým spojené budenie, ponámahové bolesti, stuhnutosť prstov, zníženie ich obratnosti a sily. V pokročilých štádiách príznaky neustupujú ani pri rozcvičení prstov alebo zápästia, pridáva sa úbytok svalovej hmoty v dlani a zníženie dotykovej citlivosti prstov. Nezriedka môžeme pozorovať aj zmeny farby a teploty dlane a prstov.
Kedy by sa pacient mal rozhodnúť pre chirurgickú liečbu?
Treba priznať, že spoznaním pravej príčiny útlaku stredového nervu a včasným nasadením adekvátnej liečby môžeme niekedy predísť zbytočnej chirurgickej intervencii. Tak je to napríklad v prípadoch prerušenia hormonálnej antikoncepcie, kedy sa môžu pomery v karpálnom tuneli natoľko znormalizovať, že operačný výkon nie je nevyhnutný. Vo väčšine prípadov však pacienti pre celkový diskomfort a zlyhanie konzervatívnej liečby operačnú liečbu nakoniec podstupujú. Rozhodnutie pre chirurgickú liečbu robí operatér na základe dôkladného klinického vyšetrenia, výsledkov elektromyografického, ultrasonografického vyšetrenia, resp. vyšetrenia magnetickou rezonanciou.
Pri syndróme karpálneho tunela sa pacienti najčastejšie sťažujú na nočné tŕpnutie a bolesti prstov, rúk a s tým spojené budenie, ponámahové bolesti, stuhnutosť prstov, zníženie ich obratnosti a sily.Doc. MUDr. Radomír Kokavec, PhD.
Ako sa treba pripraviť na chirurgický zákrok a v čom operácia spočíva?
Operácia nevyžaduje špeciálnu prípravu. Vykonáva sa tak ako všade vo svete v režime jednodňovej chirurgie, tzn. pacient odchádza bezprostredne po operácii do domáceho ošetrenia. Na našom pracovisku už dlhé roky preferujeme miniinvazívne operačné prístupy. Operačný zákrok sa štandardne prevádza v miestnom znecitlivení. Pri samotnej operácii pomocou krátkeho cca 2-3cm rezu v dlani pretíname priečny väz (ligamentum carpi transversum) v oblasti zápästia pod ktorým prechádza stlačený stredový nerv (nervus medianus). Vzhľadom na klinický nález je niekedy potrebné aj odstránenie zhrubnutých šľachových obalov (tzv. synovectomia).
Je chirurgická liečba účinná a trvalá pre každú vekovú kategóriu?
Efektivita tejto operácie je ako pri iných výkonoch závislá od rôznych faktorov. Závisí nielen od množstva a typu pridružených ochorení pacienta, ale hlavne od dĺžky trvania útlaku na stredový nerv. Laicky povedané, čím dlhšie je stredový nerv vystavovaný tlaku, tým pomalšie nerv v pooperačnom období regeneruje. Preto nedoporučujem operáciu zbytočne odkladať. Operácie sa v prvom rade netreba obávať. Miniinvazívna technika nám zaručuje to, že už krátko po operácii (prvý alebo druhý pooperačný deň) je možné očakávať výraznú úľavu. Zároveň umožňuje aj to, že návrat do pracovného procesu je možný už po cca 14 dňoch od operácie.