Médiá sa v téme nebeských úkazov predbiehajú v pútavých titulkoch. Časté sú titulky, ktoré operujú so slovnými spojeniami ako „vesmírne divadlo“ či „nebeský úkaz storočia“. Nie všetko, čo znie v tejto súvislosti senzačne, je však naozaj aj pravdou. Upozornil na to astrofotograf a popularizátor astronómieTomáš Slovinský. Mnohé z takýchto článkov sú podľa jeho slov len clickbaitom.
Ako uviedol pre agentúru SITA, nie je nič výnimočné, že médiá dnes produkujú najmä clickbaity. Napíše sa fantastický titulok a pridá sa k nemu pútavá fotka, a to aj napriek tomu, že v skutočnosti nevystihujú daný úkaz, ktorý častokrát vlastne úkazom ani nie je. Slovinský ako problém v tejto súvislostí vníma to, že sa neoverujú informácie a nekomunikujú sa priamo s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú
Úkazy ľudia nemusia brať vážne
„Celkovo, ak ide o úkazy na nočnej oblohe, som rád, že na nich média upozorňujú, no málo z nich je v skutočnosti zaujímavých pre širokú verejnosť,“ povedal astrofotograf s tým, že ide napríklad o rôzne kométy, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, ale len s použitím špeciálneho teleskopu.
„Predstavte si, že bývate napríklad vo väčšom meste, kde je množstvo svetelného znečistenia. Na internete uvidíte článok s titulkom, že na oblohe žiari kométa, ktorá je najkrajším úkazom tisícročia. Vyjdete von, no nenájdete ju, pretože nie je okom viditeľná, dokonca ani s pomocou malého ďalekohľadu. Navyše, za jej pozorovaním je potrebné vydať sa za čo najtmavšou oblohou,“ dodal Slovinský.
Polárna žiara nie je nebezpečná a v stredných zemepisných šírkach sa vyskytovala aj v minulosti
Astrofotograf tak vníma ako problém to, že sa upozorňuje v clickbaitových článkoch na kadečo, avšak úkazy, na ktoré by stálo za to upozorniť, už následne ľudia nemusia brať vážne.
„Ak je napríklad nejaká zaujímavá kométa, ktorá je viditeľná voľným okom, napríklad už aj z mesta, keďže aj také už boli, tak ľudia už na ten balkónalebo do parku tmavej oblohy nemusia prísť a nepozrú sa,“ myslí si Slovinský. Takéto články podľa neho narážajú aj na to, že neodporúčajú čitateľom kde, a akým spôsobom je najlepšie dané úkazy pozorovať.
Polárna žiara
Jedným z takýchto „nebeských divadiel“ bola aj polárna žiara. Slovinský vysvetlil, že za posledné roky bolo slnečné maximum, a preto sa skutočne častejšie vyskytovala polárna žiara. Tá je podľa slov astrofotografa normálna v našich končinách počas maxima slnečnej aktivity, ktoré nastáva približne každých 11 rokov.
„Teraz bolo slnečné maximum prvýkrát v dobe, kedy už máme rôzne aplikácie na predpoveď polárnej žiary, máme Facebook, Instagram, kde si ľudia tieto informácie zdieľajú,“ podotkol a pripomenul, že v súvislosti s polárnou žiarou vznikol až akýsi ošiaľ. „V konečnom dôsledku ide o normálny úkaz. Čo však nebolo normálne bolo to, ako sa o nej informovalo,“ upozornil Slovinský.
Priblížil, že za posledné dva až tri roky bolo pre širokú verejnosť reálne zaujímavých len zopár takýchto udalosti. Vysvetlil, že dnes vieme sledovať erupcie na Slnku a približne predpovedať, či zasiahnu Zem. To, či však v skutočnosti polárnu žiaru uvidíme je vo väčšine prípadov otázne. „Častokrát však vychádzali články o tom, že dnes v noci uvidíte najkrajšiu polárnu žiaru v živote. Väčšinou to tak samozrejme nebolo,“ doplnil s tým, že takýchto upozornení bolo za celé obdobie minimálne 20 až 30.
„Pritom reálne len pár polárnych žiar z toho bolo viditeľných voľným okom. Zvyšné boli zachytiteľné napríklad len fotograficky,“ spresnil Slovinský. Nie vždy sateda podľa jeho slov vie vopred s určitosťou povedať, či uvidíme krásnu polárnu žiaru. „Avšak, aspoň tak trochu nám napovedia dáta z družíc monitorujúcich slnečný vietor. Tie si nie každý vie interpretovať čo najviac objektívne,“ doplnil.
Ružový a modrý Mesiac či superspln sa preceňujú
Obľúbenými úkazmi clickbaitových článkov je napríklad aj ružový, modrý či čierny Mesiac. V skutočnosti však podľa astrofotografa takú farbu nemajú.
„Napríklad názov ružový Mesiac pochádza z tradičných pomenovaní splnov Mesiaca používaných pôvodne severoamerickými pôvodnými obyvateľmi, starými farmármi a almanachmi. V skutočnosti Mesiac nebude ružový a už vôbec nejde o astronomický úkaz. Neraz som však videl titulky s umelo vytvorenými ilustračnými obrázkami ružových a modrých splnov,”povedal Slovinský.
Ďalším podobným prípadom je aj takzvaný superspln. Titulky lákajú na „najväčší Mesiac v roku“. Astrofotograf však upozornil, že nejde ani o astronomický termín a v podstate ani o úkaz. Vysvetlil, že Mesiac je niekedy bližšie k Zemi, niekedy ďalej, pretože jeho dráha je mierne eliptická.
„Ten najväčší rozdiel oproti tomu, keď je Mesiac najmenší a najväčší na oblohe je približne 15 percent. Voľným okom sa tak poriadne nedá reálne všimnúť toho, či je mesiac väčší,“ doplnil s tým, že články tohto druhu podporujú aj nerealistické fotografie, kedy je mesiac na fotografii väčší než mesto.
Ľudia tak očakávajú, že keď vyjdú von, uvidia obrovský Mesiac, a teda skutočné nebeské divadlo. „V skutočnosti však vyjdú von, a vidia stále skoroten istý Mesiac, ako obyčajne,“ podotkol Slovinský, podľa ktorého tak ide o zavádzanie.
Decembrové Gemindy budú zaujímavejšie ako augustové Perzeidy
Pre nadšencov astronómie a nočnej oblohy Slovinský aktuálne odporúča zaujímavú kométu s označením C/2025 A6 Lemmon. „Uvidíte ju v menšom ďalekohľade, pri pohľade voľným okom viditeľná nie je,“ spresnil astrofotograf.
V októbri je súčasne možné pozorovať aj zodiakálne svetlo, či meteorický rojOrionidy.„Sériu astronomických úkazov v decembri zavŕšia Gemindy, a teda meteorický roj, ktorý produkuje viac meteorov ako augustové Perzeidy, no menej sa o ňom píše,“ podotkol Slovinský.
Odporúča pritom vydať sa do parku tmavej oblohy, ktoré máme na Slovensku už tri – Poloniny, Veľká Fatra a Muránska planina. „Za tmavých bezmesačných nocí tu uvidíte Mliečnu cestu a tisíce hviezd. Pozorovanie nočnej oblohy človeku prináša vždy neskutočný pokoj, to aj v prípade, že sa na oblohe zrovna nenachádza sľubovaný úkaz tisícročia,“ uzavrel Slovinský.
