BRATISLAVA 18. apríla (WebNoviny.sk) – Prezident Andrej Kiska nepodpísal zákon, ktorý povoľuje podanie žaloby na obnovu konania proti právoplatnému uzneseniu.
Ide o konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Novela Civilného mimosporového poriadku je z dielne nezaradených poslancom Martiny Šimkovičovej a Petra Marčeka.
Zákon nepresadzuje záujmy dieťaťa
Kiska navrhuje, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní neprijala legislatívu ako celok. Podľa dôvodovej správy táto novela vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť životy maloletých detí a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením.
„S týmto cieľom sa nedá nesúhlasiť, avšak sa domnievam, že schválený zákon, naopak, najlepší záujem maloletých skôr poškodzuje a ohrozuje, a chráni záujem protiprávne konajúcej strany v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení a zadržaní,“ uviedol prezident v odôvodnení.
Prezident Kiska nepodpísal zákon o pedagogických zamestnancoch a žiada, aby ho poslanci neschválili
Zároveň Kiska uviedol, že schválený zákon nepresadzuje najlepšie záujmy dieťaťa, pretože jeho používaním sa predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa dieťa nachádza. Navyše, na dosiahnutie tvrdeného účelu zákona sa použil úplne nevhodný procesný prostriedok – mimoriadny opravný prostriedok.
Obmedzené použitie
Jeho použitie je obmedzené množstvom podmienok prípustnosti, pričom základná idea takého mimoriadneho opravného prostriedku spočíva v tom, že by sa ním mali napravovať len konečné meritórne rozhodnutia a z tých len tie, ktoré nemožno napraviť inak, uviedol prezident s tým, že preto je koncepcia žaloby o obnovu konania postavená v sporovom konaní na tom, že tento mimoriadny opravný prostriedok je možné použiť len proti právoplatným rozsudkom, výnimočne proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru a proti platobnému rozkazu, ak sú splnené aj ostatné podmienky prípustnosti.
Foto: Predsedom Ústavného súdu SR je Ivan Fiačan, prezident Kiska vymenoval aj podpredsedu
Podľa Kiskovho názoru rozširovanie procesných možností, ktoré umožňujú faktické predlžovanie návratového konania, je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.
„Rovnako je možné sa domnievať, že účastníci návratového konania môžu a budú tento mimoriadny opravný prostriedok využívať aj za účelom ďalšieho predlžovania konania s cieľom dosiahnuť zmenu v parametroch rozhodovania vo veci samej pomocou plynutia času, napr. zmenou obvyklého pobytu a tým aj príslušnosti na rozhodovanie vo veci samej,“ uviedol.
