BRATISLAVA 5. októbra (WebNoviny.sk) – Katolícka cirkev je v súlade s rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou pripravená diskutovať o financovaní cirkvi. Ako povedal v pondelok pre agentúru SITA hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara, KBS je presvedčená, že viaceré cirkevné inštitúcie si zasluhujú podporu zo strany štátu, keďže vykonávajú verejnoprospešnú činnosť v prospech všetkých obyvateľov Slovenska.
„Rovnako si myslíme, že debata o financovaní cirkvi by mala byť výsledkom vzájomnej dohody všetkých cirkví a náboženských spoločností v SR so štátom. Diskusiu o financovaní považujeme za potrebnú, ale nie urgentnú,“ zdôraznil Kramara. Táto téma je podľa neho natoľko komplikovaná, že nateraz nie je možné prezentovať finálne riešenia. „Katolícka cirkev považuje samotný asignačný model za nevhodný,“ dodal.
Dotácia tvorí zanedbateľnú čiastku štátneho rozpočtu
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) uprednostňuje namiesto jednostranného rozhodnutia zo strany štátu v podobe zákona schváleného parlamentom dohodu o finančnom zabezpečení cirkví uzatvorenú medzi cirkvami a štátom. Ako sa uvádza v stanovisku ECAV k transformácii systému financovania cirkví a náboženských spoločností, toto predpokladá aj zmluva medzi Slovenskou republikou a náboženskými spoločnosťami.
„Predpokladáme, že podobnú dohodu pre Rímskokatolícku a Gréckokatolícku cirkev sa podarí uzatvoriť Slovenskej republike aj so Svätou stolicou,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré ECAV poskytla agentúre SITA. Parlament sa bude finančnou odlukou cirkví od štátu zaoberať tento týždeň na podnet viacerých nezaradených poslancov, ktorí založili stranu Skok.
ECAV upozorňuje, že tzv. dotácia pre cirkvi a náboženské spoločnosti predstavuje zanedbateľnú čiastku štátneho rozpočtu. „Ak štát napriek tomu chce meniť model financovania cirkví, chce ECAV na Slovensku využiť túto príležitosť na to, aby sa vecne i pojmovo zmenil zastaraný zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností (zákon bol prijatý v roku 1949 – poznámka SITA),“ uvádza sa v stanovisku.
Treba urobiť hrubú čiaru za minulosťou
Nový model financovania prostredníctvom priamej dotácie zo štátneho rozpočtu by mal byť podľa ECAV okrem iného aj kompenzáciou za nereštituovaný majetok a za škody, ktoré cirkvám štát v minulých politických systémoch spôsobil.
„Prijatím uvedeného modelu by sme chceli spolu s ostatnými cirkvami ponúknuť štátu a celej spoločnosti, aby sa „raz a navždy“ urobila hrubá čiara za minulosťou, a namiesto orientácie na staré krivdy upriamiť pozornosť cirkví a náboženských spoločností do budúcnosti na vzájomnú spoluprácu pre spoločné dobro štátu, spoločnosti a občanov tejto krajiny,“ zdôrazňuje cirkev.
Podľa cirkvi by mal transformovaný model financovania cirkví a náboženských spoločností zohľadňovať nadhodnotu, ktorú vytvárajú cirkvi a náboženské spoločnosti v oblasti sociálnej, kultúrnej a etnickej práce. „V ECAV na Slovensku ponúkame vlastnú infraštruktúru vybudovanú po celom Slovensku v našich cirkevných zboroch, dcérocirkvách a filiálkach a dobrovoľnú prácu ich mnohých členov v prospech celej spoločnosti,“ upozorňuje ECAV.
ECAV predpokladá a sama ponúka určitú veľkorysosť zo strany veľkých a väčších cirkví pri určovaní väzby dotácií (kompenzácií) na počet veriacich, hlásiacich sa ku konkrétnej cirkvi podľa sčítania obyvateľstva. „Táto väzba by nemala byť priamo úmerná, ale mala by zohľadňovať vyšší príspevok na jedného veriaceho u menších cirkví a nižší príspevok u cirkví veľkých a väčších. Nesúhlasíme však s vytváraním veľkostných kategórií cirkví a pred skokovou závislosťou príspevku na jedného člena by sme uprednostnili vhodný typ plynulého nelineárneho modelu,“ uvádza sa v stanovisku.
Odluka by podľa Jarjabka v čase migračnej krízy oslabila cirkev
V čase utečeneckej krízy by finančná odluka cirkví od štátu znamenala podľa predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka (Smer-SD) oslabenie kresťanských cirkví, čo je nežiaduce. Ako povedal Jarjabek pre agentúru SITA, v kontexte posledných udalostí, ktoré sa dejú na Slovensku a v Európe, finančná odluka cirkví od štátu dostáva iné dimenzie.
„Akékoľvek oslabenie cirkví dnes znamená, či sa to niekomu páči, alebo nie, posilnenie islamistických snáh,“ vyhlásil Jarjabek. V tomto kontexte treba preto podľa neho hovoriť dnes o odluke.
„Treba o tom hovoriť aj z hľadiska európskych tradícií, ale aj z historického pohľadu,“ zdôraznil s tým, že diskusia v parlamente o odluke bude mať preto iné dimenzie, ako by mala pred utečeneckou krízou. „Iná debata by bola, ak by k utečeneckej kríze neprišlo, a iná bude teraz. Konflikt už je islamisticko-kresťanský, či sa to niekomu páči, alebo nie. Treba to pomenovať pravým menom. Odluka by preto dnes bola oslabením cirkvi,“ dodal Jarjabek.
Návrh zákona predložia poslanci strany Skok
Skupina poslancov NR SR, ktorí sú členmi novej strany Skok, predložila do parlamentu návrh zákona o finančnej odluke cirkví od štátu. Pod návrhom sú podpísaní poslanci Daniel Krajcer, Martin Chren, Juraj Miškov a Jozef Kollár. Parlament by mal o tomto návrhu rokovať v utorok. „Odluka cirkví od štátu je poslednou úplne nesplnenou požiadavkou novembra 1989. Je naozaj načase, že dnes, takmer 26 rokov od nežnej revolúcie, sa táto téma dostáva do národnej rady,“ povedal pre agentúru SITA autor zákona Daniel Krajcer.
Odluka cirkví od štátu sa v podobe zákona dostáva do slovenského parlamentu po prvýkrát v histórii samostatného Slovenska. „Financovanie cirkví na Slovensku upravuje ešte komunistický zákon z roku 1949. Vatikánska zmluva nestanovuje, ako majú byť cirkvi na Slovensku financované, a je v moci slovenského parlamentu zmeniť starý systém, s cieľom dať viac slobody občanom, ale aj samotným cirkvám,“ povedal Krajcer.
Podľa definície je odluka cirkvi a štátu politickou a legislatívnou doktrínou, ktorá vyhlasuje, že štát a všetky náboženské inštitúcie majú byť navzájom na sebe nezávislé a oddelené. Zahŕňa v sebe dva princípy: slobodu vierovyznania a sekulárnu vládu. Duchovní registrovaných cirkví sú dnes podľa poslancov vlastne de facto zamestnancami štátu.
Chcú obnoviť aj národné kultúrne pamiatky
„Štát však má vykonávať svoje činnosti vo verejnom záujme, v prospech všetkých občanov – a nielen ich časti. Povinné financovanie cirkevných aktivít aj z daní neveriacich tak prispieva k zbytočnej polarizácii spoločnosti,“ konštatujú predkladatelia v dôvodovej správe.
Zmena financovania cirkví z neadresného – cez štátny rozpočet – na adresné, prostredníctvom daňovej asignácie, vytvorí podľa nich priamy vzťah medzi občanmi, cirkvami a charitatívnymi organizáciami. Predkladatelia preto historicky po prvý raz v Národnej rade Slovenskej republiky predstavujú model finančnej odluky štátu a cirkví, založený na zmene spôsobu financovania nielen aktivít cirkevných, ale i obnovy národných kultúrnych pamiatok, starostlivosť o ktoré predstavuje podstatnú časť výdavkov registrovaných cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike.
Každý občan by sa sám rozhodol
„Navrhujeme, aby každý občan sám rozhodol o tom, či chce prispieť na fungovanie registrovaných cirkví a náboženských spoločností, a to prostredníctvom poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb do výšky 2 percent jednej cirkvi podľa vlastného výberu – analogicky, ako je to dnes pri poukázaní podielu dane na verejnoprospešný účel (mimovládnym organizáciám),“ uvádzajú poslanci.
Finančné prostriedky zo zaplatenej dane, ktoré nebudú takýmto spôsobom asignované konkrétnym cirkvám, budú poukázané novozaloženému Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva, ktorý takéto finančné prostriedky vynaloží na obnovu národných kultúrnych pamiatok (NKP). Jedna polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu NKP vo vlastníctve cirkví a rozhodovať o nej bude komisia, zložená zo zástupcov cirkví.
Druhá polovica prostriedkov tohto fondu bude využitá na obnovu ostatných NKP, a rozhodovať o nej bude komisia zložená zo zástupcov Ministerstva kultúry SR a kultúrnej obce. Podrobnosti fungovania tohto fondu upraví samostatný zákon. Starostlivosť o NKP a ich obnova dnes tvorí podstatnú časť výdavkov cirkví na Slovensku.
