BRATISLAVA 7. októbra (WebNoviny.sk) – Predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský bude vo štvrtok v Katedrále sv. Martina v Bratislave slúžiť liturgiu za všetkých politikov.
„Každý rok si 3. októbra pripomíname deň, kedy bol sv. Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahoslaveného posledný uhorský kráľ a rakúsky cisár, Karol I. Jeho relikvia sa nachádza aj v Katedrále sv. Martina,” hovorí výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský.
Pápež František kritizuje internetové porno za negatívny dopad na medziľudské vzťahy
„Blahoslavený Karol I. je vzorom verejného predstaviteľa, ktorý sa vyznačoval mnohými osobnými cnosťami. Celý jeho život bol preniknutý hlbokou katolíckou vierou. Pre tieto skutočnosti môže byť dobrým príkladom aj pre kresťanov, ktorí sú v súčasnosti aktívni vo verejnom živote. Srdečne pozývame všetkých politikov, ktorí sú aktívni na všetkých úrovniach, na tohtoročné slávenie,” dodáva Anton Ziolkovský.
Priamy následník rakúskeho trónu
Blahoslavený Karol I. Habsburský (1887 – 1922) bol rakúskym arcivojvodom a uhorským kráľom z habsbursko-lotrinského rodu. Ako najstarší syn arcivojvodu Otta Františka a Márie Jozefy Saskej bol synovcom arcivojvodu a následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este.
Ako posledný v následníckej línii nebol predurčený stať sa panovníkom, no zložitým vývojom okolností v životoch príslušníkov rodu sa Karol napokon stal priamym následníkom rakúskeho trónu.
Foto: Viac ako 33 000 ľudí prilákalo do Bratislavy blahorečenie slovenského saleziána Titusa Zemana
Karol už ako dvanásťročný študoval prírodné vedy na viedenskom benediktínskom Škótskom gymnáziu. Štúdium zavŕšil v Prahe. Už v roku 1903 sa Karol stal poručíkom c. a k. armády. V roku 1911 sa oženil s príslušníčkou francúzskeho kráľovského rodu Bourbonovcov, kňažnou Zitou.
Internácia na Madeiru
Po smrti Františka Jozefa I. v roku 1916 prevzal Karol ako 29-ročný vládu nad monarchiou a ujal sa vrchného velenia armády. Habsburské dedičstvo prevzal Karol uprostred vojnového konfliktu, ktorý sa snažil čo najrýchlejšie ukončiť. Preto sa aj v zahraničnej politike cisár snažil o mierové jednania, no situácia sa mu postupne celkom vymkla z rúk.
Na jar roku 1919 musel opustiť vlasť, do ktorej sa už nikdy nevrátil. Rakúsky parlament prijal zákony o zrušení všetkých Karolových panovníckych práv. Neskôr bolo rozhodnuté aj o jeho internácii i jeho rodiny na ostrove Madeira, kde 1. apríla 1922 zomrel. Dnes už sv. Jána Pavol II. 3. októbra 2004 vyhlásil Karola Habsburského za blahoslaveného.
Agentúru SITA informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
