Miroslav Wlachovský diskutuje v podcaste Okno do sveta s expertom na Čínu a riaditeľom think-tanku Sinopsis, Martinom Hálom, o čínskej zahraničnej politike, jej ekonomických modeloch, ambíciách na globálnej scéne a vzťahoch so Spojenými štátmi, Európou a Ruskom.
Stretnutie Si Ťin-pching – Trump
Miroslav Wlachovský sa vrátil k stretnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga z 30. októbra tohto roku a pripomenul, že šéf Bieleho domu ho „sebaistou rozšafnosťou“ označil za vynikajúce a zaslúži si 12 bodov z desiatich.
Okno do sveta: Západ zabudol na štátny terorizmus, Rusko používa na sabotáže v Európe kriminálne siete - VIDEO
Martin Hála vníma túto udalosť skôr ako krízové stretnutie, pretože situácia vo vzťahoch USA a Čína sa dramaticky vymykala spod kontroly, keďže Čína len krátko predtým navrhla exportné kontroly na vzácne zeminy, ktoré by mali „ďalekosiahle dôsledky… pre celý svet,“ s potenciálom spôsobiť zásadný otras svetovej ekonomiky.
Trump na to reagoval hrozbou 100-percentného navýšenia ciel, ktoré by posunulo celkové clá na 150 percent, čo by „zlikvidovalo… prakticky takmer celý vzájomný čínsko-americký obchod“. Výsledný samit bol, podľa Martina Hálu, preto skôr prímerím. „Tá schôdzka, ak by sme ju mali charakterizovať čo najstručnejšie, tak tak kúpila obom stranám, vlastne celému svetu nejaký čas, mesiace, dúfajme, že to bude celý rok,“ povedal v Štúdiu SITA.
Konfrontácia bude pokračovať
Martin Hála je presvedčený, že napriek dočasnému upokojeniu bude konfrontácia nepochybne pokračovať, pretože problémy sú „hlbšie, sú štrukturálneho rázu“, a nemôžu ich vyriešiť ani stretnutia najvyšších lídrov. Zásadné rozdiely sú v samotnom pohľade USA, poťažmo Západu a Číny na organizáciu ľudskej spoločnosti, vzťah jednotlivca a spoločnosti, vzťahy medzi štátmi. „Tam sa obe strany veľmi prudko diametrálne rozchádzajú,“ Martin Hála.
Druhou vecou je celkové nastavenie medzinárodných vzťahov vrátane ekonomickej spolupráce. Tie sú nastavené prinajmenšom od konca studenej vojny. Zatiaľ čo Západ a USA hrali podľa neoliberálneho poňatia ekonomiky, Čína sa svojim priemyslom zapojila do globalizácie, ale nie podľa štandardných trhových mechanizmov. Čínska vláda systematicky sledovala vlastné ciele, ktoré boli predovšetkým politické a mocenské, nie iba ekonomické.
Čína uplatňovala model založený na maximalizácii exportu a umelom potláčaní domácej spotreby. Tento model, ako zdôraznil Martin Hála, bol veľmi úspešný, ale prebiehal „do veľkej miery na úkor tých ich v úvodzovkách partnerov“. To sa dialo najmä prostredníctvom masívneho transferu technológií, často vynúteného cez zakladanie spoločných podnikov s čínskymi firmami.
Ilúzia o Číne nás vyšla veľmi draho
Mnohé západné spoločnosti stali obeťami vlastnej naivity, keď budovali výrobné kapacity pre čínskych partnerov, ktorí sa neskôr stali ich priamou konkurenciou. „Mysleli sme si, že budú hrať podľa našich pravidiel a oni v podstate a využili štruktúry, ktoré západ vytvoril, ale hrali podľa svojich pravidiel,“ doplnil Miroslav Wlachovský.
Martin Hála hovorí, že „tá ilúzia o tom, že Čína je normálna trhová ekonomika… nás prišla myslím dosť draho“. Čína vníma seba samú ako civilizačný štát, čo je diskurz, ktorý má do istej miery spoločný s Ruskom. Presadzuje multipolárny systém, v ktorom má nárok na vlastnú sféru vplyvu. Jej presahujú obchodné záujmy – ide o mocenský rast a návrat k imperiálnemu poňatiu sveta.
Dva základné ciele Číny v Európe
V súvislosti s vnútorným systémom Martin Hála vysvetlil, že čínsky politický systém je „klasický leninský systém, proste stroj na udržanie moci“.
Súčasný vodca Si Ťin-pching viedol krajinu do tretej fázy vývoja, v ktorej sa v podstate vracia k ortodoxnému leninskému poňatiu centrálnou kontrolou, no na kvalitatívne vyššej úrovni. Si Ťin-pching verí, že vďaka moderným technológiám (dáta, umelá inteligencia), je konečne možné realizovať dávny sen leninistov o úspešnom centrálnom riadení krajiny, vrátane ekonomiky.
Podľa Martina Hálu má Čína v Európe dva základné ciele a prvým je geopolitický s cieľom narušiť euroatlantické spoločenstvo a geoekonomický. „Druhým je využiť Európu ako odbytisko pre svoju nadprodukciu,“ hovorí s tým, že toto riziko by mohlo „zdecimovať aj tie zvyšky priemyselnej produkcie, ktoré tu ešte v Európe máme. Martin Hála a je presvedčený, že Európa sa bude musieť brániť viac ako doteraz.
Vzťah Rusko – Čína
Pokiaľ ide o vzťah Ruska a Číny, nie je to podľa Martina Hálu spojenectvo v západnom zmysle, ale partnerstvo založené na momentálnych spoločných záujmoch a tým je multipolárny svet a zníženie hegemónie Ameriky a Západu. „Je to výhodnejšie, ako spolu súperiť, aj napriek obrovským potenciálnym konfliktom v strednodobej a dlhodobej perspektíve,“ ozrejmil.
V rozhovore sa dozviete aj to
- prečo stretnutie Trumpa a Si Ťin-pchinga nebolo úspechom, ale len oddychom v dramaticky eskalujúcom konflikte.
- ako čínska vláda implementovala merkantilistický model na úkor globálnych pravidiel a prečo západná ilúzia o „plochom svete“ stála Západ draho.
- ako Si Ťin-pching používa moderné technológie na centralizovanú kontrolu spoločnosti
- prečo Čína vníma Európu ako slabého hráča.
- aká je reakcia bezprostredného okolia Číny (Taiwan, Japonsko, Kórea) na čínsky imperializmus.
- aký je vzťah Číny a Severnej Kórey a prečo Čína usadila Kim Čong-una po boku Putina a Si Ťin-pchinga.
