Čína urýchľuje násilnú urbanizáciu tibetských dedinčanov a pastierov. V rozsiahlej správe to uviedla ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). Peking sa podľa nej pokúša asimilovať vidieckych Tibeťanov prostredníctvom kontroly nad ich jazykom a tradičnou budhistickou kultúrou.
Násilné požiadavky
HRW citovala množstvo čínskych interných správ, ktoré sú v rozpore s oficiálnymi vyhláseniami, že všetci Tibeťania, ktorí boli nútení sa presťahovať, pričom ich minulé domovy boli pri odchode zničené, tak urobili dobrovoľne. Pri premiestňovaní čelia Tibeťania často násilným požiadavkám, aby prijali štátny jazyk mandarínčinu a zaviazali sa k vládnucej komunistickej strane.
Štefanec: Európsky parlament má povinnosť chrániť ľudské práva (rozhovor)
Čína tvrdí, že Tibet je po stáročia súčasťou jej územia, hoci pevnú kontrolu nad himalájskym regiónom získala až po tom, čo sa počas občianskej vojny v roku 1949 dostala k moci komunistická strana. V správe sa uvádza, že oficiálne štatistiky naznačujú, že do konca roku 2025 bude pre donucovacie praktiky Pekingu viac ako 930-tisíc vidieckych Tibeťanov premiestnených do mestských centier, kde sú zbavení svojich tradičných zdrojov príjmu a majú problém nájsť si prácu. Lhasa a ďalšie veľké mestá prilákali veľké množstvo migrantov z dominantnej čínskej etnickej skupiny Chanov, ktorá dominuje politike a ekonomike.
Odstránenie chudoby
Viac ako tri milióny z viac ako 4,5 milióna Tibeťanov vo vidieckych oblastiach boli nútené postaviť si domy a vzdať sa svojho tradičného kočovného životného štýlu založeného na pasení jakov a poľnohospodárstve, uvádza správa HRW. Spolu s oficiálnou tibetskou autonómnou oblasťou tvoria Tibeťania komunity v susedných provinciách S‘-čchuan, Jün-nan a Čching-chaj.
Prestaňte nás ohrozovať, vyzval Čínu taiwanský prezident
Čína neustále tvrdí, že obvinenia z porušovania ľudských práv v tibetských regiónoch sú nepodložené obvinenia, ktorých cieľom je pošpiniť obraz Číny. Krajina s populáciou 1,4 miliardy ľudí tvrdí, že odstránila extrémnu chudobu, najmä presťahovaním izolovaných obyvateľov a malých dedín do väčších komunít s lepším prístupom k doprave, elektrine, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Tieto tvrdenia neboli nezávisle overené.