Desiatka chudobných krajín čelí ekonomickej nestabilite a dokonca kolapsu pod ťarchou pôžičiek v hodnote stoviek miliárd dolárov, z ktorých väčšina je od Číny.
Analýza agentúry AP o desiatke krajín s najväčším dlhom voči Pekingu, vrátane Pakistanu, Kene, Zambie, Laosu a Mongolska, zistila, že splácanie dlhov pohlcuje čoraz väčšie množstvo daňových príjmov potrebných na udržanie školstva, výrobu elektriny a platby za potraviny a pohonné hmoty.
Dlh voči Číne vyčerpáva rezervy v cudzej mene, ktoré tieto krajiny používajú na platenie úrokov z týchto pôžičiek.
Čína výšku pôžičiek tají
V zákulisí je navyše neochota Číny odpustiť dlh a jej extrémne tajomstvá o tom, koľko peňazí požičala a za akých podmienok, čo bráni ďalším významným poskytovateľom pôžičiek, aby vstúpili do prípadnej pomoci.
Čína využíva vojnu na Ukrajine na posilnenie svojho vplyvu v Strednej Ázii na úkor Ruska, naznačuje americký think-tank
Krajiny v analýze AP mali až 50 % svojich zahraničných pôžičiek z Číny a väčšina z nich dávala viac ako tretinu vládnych príjmov na splatenie zahraničného dlhu. Dve z nich, Zambia a Srí Lanka, sa už dostali do platobnej neschopnosti a neboli schopné splácať ani úroky z úverov na financovanie výstavby prístavov, baní a elektrární.
V Pakistane boli prepustené milióny pracovníkov v textilnom priemysle, pretože krajina má príliš vysoký zahraničný dlh a nemôže si dovoliť udržať v chode elektrinu a stroje.
Platy alebo bankrot
V Keni zasa vláda pozastavila výplaty tisícok pracovníkov štátnej správy, aby ušetrila hotovosť na zaplatenie zahraničných pôžičiek. Prezidentov hlavný ekonomický poradca minulý mesiac na Twitteri napísal: „Platy alebo bankrot? Vyberte si.“
Odkedy Srí Lanka pred rokom nebola schopná splácať dlh, zaniklo pol milióna pracovných miest v priemysle, inflácia presiahla úroveň 50 % a viac ako polovica obyvateľstva v mnohých častiach krajiny upadla do chudoby.
Zambia, v ktorej žije 20 miliónov obyvateľov, si za ostatné dve desaťročia požičala od čínskych štátnych bánk miliardy dolárov na výstavbu priehrad, železníc a ciest.
Odbila už polnoc
Pôžičky posilnili zambijskú ekonomiku, ale zvýšili aj zahraničné úrokové platby tak vysoko, že vláde toho veľa nezostávalo. To ju prinútilo znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, sociálne služby a dotácie farmárom na osivo a hnojivá.
V novembri 2020, keď sa rezervy takmer minuli, Zambia sa ocitla v platobnej neschopnosti. Inflácia v Zambii odvtedy stúpla o 50 %, nezamestnanosť dosiahla 17-ročné maximum a národná mena stratila 30 % svojej hodnoty len za sedem mesiacov.
Odborníci predpovedajú, že pokiaľ Čína nezačne zmierňovať svoj postoj k svojim pôžičkám chudobným krajinám, môže dôjsť k vlne ďalších nesplácaných úverov a politických otrasov. „V mnohých krajinách sveta už odbila polnoc,“ povedal ekonóm z Harvardu Ken Rogoff.