Pozrite si s nami, ako sa vyvíjali udalosti na Kryme a východe Ukrajiny po krvavých udalostiach v Kyjeve a zvrhnutí Viktora Janukovyča.
Postupné odtŕhanie polostrova odštartovali ruské armádne cvičenia neďaleko hraníc s Krymom. Územie postupne obsadzovali ruskí vojaci a moc prevzala proruská autonómna vláda.
—-> TU.
Po výsledkoch referenda sa Krym v priebehu pár dní stal súčasťou Ruskej federácie. V súčasnosti na východe Ukrajiny prebiehajú násilné protesty za odtrhnutie niektorých jej častí. Tieto udalosti sme zoradili chronologicky, tie najčerstvejšie sú navrchu.
Kyjev stráca kontrolu nad východom, armáda je v pohotovosti Rusko tvrdí, že inváziu na Ukrajinu neplánuje. Ukrajinské ozbrojené sily sú však napriek tomu v plnej pohotovosti. Dočasná ukrajinská vláda stráca kontrolu nad situáciou na východe Ukrajiny. Proruských separatistov financuje zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.
Ukrajina a Slovensko sa dohodli na reverznom toku plynu. Náš východný sused nateraz súhlasil s návrhom slovenskej strany využiť na spätný chod dodávok plynu plynovod, ktorý spája Vojany s Užhorodom.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk varoval pred začatím tretej svetovej vojny v dôsledku „vojenskej a politickej“ okupácie Ukrajiny.„Svet ešte nezabudol na druhú svetovú vojnu, Rusko však už chce začať tretiu,“ uviedol premiér v prejave k prechodnej vláde odvysielanom naživo. Povedal tiež, že pokusy o vojenský konflikt na Ukrajine „povedú k vojenskému konfliktu v Európe“. Jaceňuk v jednom zo svojich doteraz najtvrdších vyjadrení obvinil Moskvu, že sa chová ako „gangster“ podporujúci „teroristov“.
Na ukrajinskom kontrolnom stanovišti pri čiernomorskom prístave Odesa vybuchla nálož, ktorá zranila siedmich ľudí.Agentúra Interfax citovala svedkov, podľa ktorých nálož hodil ku stanovišťu niekto z okoloidúceho auta. NATO v marci varovalo pred možným vojenským pripojením Podnesterska k Rusku podľa vzoru Krymu.
Ukrajinský spravodajský portál KyivPost informoval o jednom z prvých výsledkov obnovenej operácie, keď elitný útvar ministerstva vnútra „oslobodil od nezákonných ozbrojených skupín“ kúpeľné mesto Svjatohirsk blízko Slovjansku. Miestny kláštor údajne separatisti využívali ako „vojenskú základňu“, zatiaľ čo samotnému mestu portál pripisuje strategický význam, keďže leží na pomedzí Doneckej, Charkovskej a Luhanskej oblasti. Podľa správy rezortu vnútra, ktorú cituje KyivPost, si zásah nevyžiadal žiadne obete na životoch.
Proruskí ozbrojenci na východe Ukrajiny v stredu priznali, že zadržiavajú amerického novinára, ktorého podozrievajú z bližšie nešpecifikovaných „nekalých aktivít“. Simon Ostrovsky, reportér spravodajskej stanice Vice News, je nezvestný od utorka rána.
Ukrajinská vláda formálne ukončila prímerie so separatistami na východe krajiny, ktoré vyhlásila počas Veľkej noci, a obnovuje „aktívnu fázu“ vojenskej „protiteroristickej operácie“. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu varoval, že ruská armáda bude „s určitosťou“ reagovať v prípade „priameho ohrozenia legitímnych ruských záujmov“ na Ukrajine. Minister zahraničných vecí USA John Kerry sa telefonicky spojil s ruským náprotivkom, pričom vyjadril obavy z prístupu Rusov k situácii na východe Ukrajiny, kde podľa neho nepodnikajú pozitívne kroky smerujúce k upokojeniu.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov nariadil novú „protiteroristickú operáciu“ na východe krajiny. Reagoval tým na správy o smrti dvoch osôb, ktorých podľa kyjevských médií vrátane portálu Kyiv Post našli „umučených na smrť“. Jednou z obetí má byť miestny politik Volodymyr Rybak, ktorého telo objavili neďaleko východoukrajinského Slovjanska.
Americké ministerstvo zahraničia zverejnilo záznamy vojakov vo východnej Ukrajine, o ktorých hovorí, že sú ruskí, ako aj dôstojníkov ruských tajných služieb. Fotografie dokazujú obvinenia Západu, že Moskva používa armádu na vyvolanie nepokojov na Ukrajine.
Proruskí militanti údajne zadržali mladú novinárku a aktivistku Irmu Kratovú angažujúcu sa počas protestov v Kyjeve. Televízia Skrytá pravda zverejnila aj videonahrávku, na ktorej Kratová s tvárou zakrytou šatkou hovorí o svojich únoscoch.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Ukrajinu z porušenia nedávnej dohody zo švajčiarskej Ženevy. Narážal pritom na nedávne udalosti na východe Ukrajiny, kde pri streľbe zahynuli najmenej traja údajní proruskí aktivisti.
Ukrajinská polícia a tajná služba v nedeľu obvinili Rusko zo zinscenovania krvavej prestrelky pri meste Slovjansk na východe krajiny. Útok pri Slovjansku, pri ktorom podľa ruských médií zahynulo päť ľudí, predtým odsúdilo ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Samotný Pravý sektor poprel akýkoľvek podiel na prestrelke a označil ju za dielo ruských špeciálnych síl.
Ukrajinský prezident a premiér avizovali dosiaľ najvýraznejšie posilnenie ústavných práv na používanie ruského jazyka s cieľom ukončiť protesty separatistov na východe krajiny. Ukrajinu vyzvali na národnú jednotu a apelovali na ľudí, aby sa vzdali násilia.
Samozvaný líder proruských separatistov na východnej Ukrajine Denis Pušilin v piatok (18. apríla) oznámil, že nerešpektuje dohodu, ku ktorej Rusko a Ukrajina dospeli počas rokovaní v Ženeve. Separatisti tak naďalej okupujú provládne budovy na východe Ukrajiny.
Prestrelka medzi ukrajinskými vojakmi a proruskými separatistami v prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny má obete. Podľa ukrajinského ministra vnútra Arsena Avakova zahynuli traja proruskí ozbrojenci, 13 ľudí utrpelo zranenia a 63 osôb bolo zatknutých.
Ruský prezident Vladimir Putin odmietol tvrdenia, že by ruské špeciálne jednotky boli na východe Ukrajiny. Nevylúčil možnosť vyslania ruských jednotiek na východnú Ukrajinu, vyjadril však nádej, že tak nebude musieť urobiť a že ukrajinskú krízu pomôže vyriešiť diplomacia.
Po Kramatorsku jazdia ruské tanky, Putin varoval pred vojnou
Do Kramatorsku ešte v utorok (15. apríla) vtrhla ukrajinská armáda, ktorú tam v rámci „protiteroristickej operácie“ poslala vláda v Kyjeve
Po meste Kramatorsk na východe Ukrajiny sa v tankoch s ruskou vlajkou premávajú neidentifikovaní vojaci (16.apríla)
Operácia si vyžiadala životy štyroch proruských ozbrojencov.
Ukrajinská armáda v rámci „protiteroristickej operácie“ získala späť pod svoju kontrolu letisko v Kramatorsku v Doneckej oblasti na východe krajiny. S odvolaním sa na dočasného prezidenta Oleksandra Turčynova informuje ukrajinská pobočka ruskej tlačovej agentúry Interfax.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandar Turčinov nevylúčil možnosť konania referenda o budúcej štátnej podobe Ukrajiny. Zároveň vyjadril presvedčenie, že väčšina občanov sa vysloví za jednotnú a nezávislú Ukrajinu. Uskutočnenie referenda o budúcom štatúte ukrajinských regiónov je jednou z hlavných požiadaviek separatistov. Ľudové hlasovanie o jednote Ukrajiny by sa podľa Turčynova mohlo konať 25. mája v čase, keď sa budú na Ukrajine konať prezidentské voľby.
Úradujúci prezident Ukrajiny Oleksandar Turčinov v pondelok opätovne varoval, že v prípade, ak demonštranti nezložia zbrane a neprestanú okupovať vládne budovy na východe krajiny, vláda v Kyjeve odštartuje protiteroristickú operáciu s cieľom čo najskôr „stabilizovať situáciu“ vo východných regiónoch.
V Slavjansku na východe Ukrajiny prišlo cez víkend ku krvavým bojom medzi políciou a miestnymi proruskými ozbrojencami. Do protiteroristickej akcie sa zapojili sily zo všetkých zásahových oddielov Ukrajiny. Pri stretoch zahynuli traja ľudia, jeden z nich bol údajne príslušníkom ukrajinských ozbrojených síl.
Rusko 11. apríla oficiálne zverejnilo novú verziu ústavy, v ktorej na zozname federálnych subjektov krajiny figurujú Krym a Sevastopoľ pričlenené v marci na základe sporného referenda. Rovnako aj na Kryme prijali novú ústavu, ktorú odhlasoval tamojší parlament.
Na východe Ukrajiny prebiehajú násilné protesty za odtrhnutie miest Charkov, Doneck a Luhansk. Proruskí demonštranti, proti ktorým zasiahla ukrajinská polícia, žiadajú vypísanie referenda o pripojení k Rusku.
Proruskí demonštranti, ktorí v nedeľu vtrhli do viacerých úradných budov vo východoukrajinskom meste Luhansk, sa zmocnili zbraní tamojších bezpečnostných jednotiek. V pondelok o tom informuje miestna polícia, ktorá zároveň rozhodla o uzavretí ciest vedúcich do mesta.
Asi sto proruských demonštrantov v nedeľu vtrhlo do sídla regionálnej vlády v meste Doneck na východe Ukrajiny. Na protest proti európskej integrácii Ukrajiny tam následne vyvesili ruskú vlajku. Desiatky demonštrantov obsadili aj kancelárie bezpečnostných zložiek v neďalekom Luhansku, informovali miestne médiá.
Polostrov Krym opustili v piatok 4. apríla všetci ukrajinskí vojaci, ktorí ostali verní svojim. Osemtisíc vojakov však na Kryme ostalo a požiadalo o preradenie do ruskej armády.
Ruské úrady odvrátili hrozbu teroristických útokov, ktoré chystali členovia ultranacionalistického hnutia v polovici marca. Zadržali spolu 25 Ukrajincov, ktorí údajne plánovali zaútočiť na juhu a v centrálnej časti Ruska.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorým zrušil bilaterálne dohody s Ukrajinou umožňujúce zotrvanie ruskej čiernomorskej flotily na Kryme. Kremeľ o tom informoval v stredu. Ku zrušeným opatreniam patrí aj dohoda z roku 1997 o podmienkach umiestnenia flotily na Kryme, ktorú predĺžil o 25 rokov v roku 2010 bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.
Rusko sľubuje, že spraví z Krymu špeciálnu ekonomickú zónu, ktorá ponúkne daňové a colné úľavy a menšiu byrokraciu s cieľom prilákať investorov.
Ukrajina v pondelok odmietla návrhy Ruska, aby sa stala federálnym štátom, posilnila právomoci svojich regiónov a z ruštiny urobila oficiálny štátny jazyk. Podľa Kyjeva majú takéto návrhy za cieľ rozpad Ukrajiny.
Ruský premiér Dmitrij Medvedev pricestoval v pondelok (31. marca) na Krym. Ide o najvyššie postavenú ruskú návštevu na polostrove od jeho jednostranného pričlenenia k Ruskej federácii.
Rusko nemá v pláne poslať ozbrojené sily na Ukrajinu, hoci je pripravené chrániť práva rusky hovoriacich občanov v bývalej sovietskej republike. V sobotu to povedal minister zahraničia Sergej Lavrov.
Líder ukrajinského opozičného hnutia UDAR (Úder) a boxerský šampión Vitalij Kličko stiahol v sobotu (29. marca) svoju kandidatúru do prezidentských volieb. Podporu namiesto toho vyslovil 48-ročnému oligarchovi Petrovi Porošenkovi.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok oznámil, že odsun krymských jednotiek, ktoré chceli naďalej slúžiť v ukrajinskej armáde, sa už skončil.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok nariadil vrátenie výzbroje, ktorú vojaci na Kryme ukradli ukrajinskej armáde. Má sa to však týkať len arzenálu na krymských základniach, ktoré neprejavili lojalitu Rusku.
Bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča plánujú už cez víkend zbaviť členstva v jeho Strane regiónov. Tá si chce pred blížiacimi sa májovými prezidentskými voľbami napraviť reputáciu.
Rusko v piatok (28. marca)rozmiestnilo skoro 100 000 vojakov pozdĺž svojich hraníc s východnou Ukrajinou. Kyjev sa obáva ďalšej intervencie zo strany Ruska na východe krajiny.
Krymská vláda vo štvrtok zverejnila zoznam 321 ukrajinských predstaviteľov, ktorí majú zakázaný vstup na územie polostrova. Na zozname neželaných osôb sú najvyšší predstavitelia Ukrajiny vrátane úradujúceho prezidenta Oleksandra Turčynova, premiéra Arsenija Jaceňjuka či ministra vnútra Arsena Avakova. Na Kryme nie je vítaný ani líder kedysi opozičnej strany Udar Vitalij Kličko.
Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková vo štvrtok deklarovala svoj záujem uchádzať sa o prezidentské kreslo.
Ruskí vojaci už prepustili veliteľa ukrajinskej vojenskej základne na Kryme. Plukovník Jurij Mančur zo základne Beľbek je už v súčasnosti na odchode z Krymského polostrova. Opustenie územia bolo jednou z podmienok na jeho prepustenie.
Rusko rozmiestňuje stále viac vojakov pozdĺž svojich hraníc s východnou Ukrajinou. Podľa štvrtkových (27. marca) informácií európskych a amerických bezpečnostných služieb sa pri hraniciach nachádza už najmenej 30-tisíc ruských vojakov.
Ruské vojsko na Kryme v stredu prepustilo všetkých dôstojníkov ukrajinskej armády, ktorých zadržalo v rámci preberania kontroly nad miestnymi základňami v uplynulých týždňoch. Vojakov ukrajinská vláda vyznamená za odvahu.
Rusko v stredu (26. marca) obvinilo ukrajinské úrady, že posádkam komerčných letov nedovoľujú po pristátí na ukrajinských letiskách opustiť lietadlá. Ukrajina tak podľa nich porušuje medzinárodné právo a ohrozuje bezpečnosť civilnej leteckej dopravy, keďže posádky si nemôžu dostatočne oddýchnuť.
Ruská armáda sa v utorok zmocnila poslednej bojovej lode na Kryme, ktorej posádka bola lojálna súčasnému veleniu na Ukrajine.
Ukrajinský parlament v utorok prijal rezignáciu ministra obrany Ihora Teňucha v čase, keď sa začali tisíce vojakov sťahovať z Krymu kontrolovaného Ruskom. Admirál poprel, že by v súvislosti s Krymom nevydal jasné pokyny, vyhradil si však právo na odstúpenie, čo parlament nakoniec odsúhlasil.
Hľadaného extrémistu Muzyčka zastrelili ukrajinské špeciálne jednotky. Ukrajinského ultranacionalistu zvanéhoBiely Saša hľadali pre podozrenia zo spáchania vojnových zločinov v Čečensku.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v utorok (25.marca) rokoval so svojím ukrajinským kolegom Andrijom Deščycjom po prvýkrát, odkedy ruské akcie na Kryme viedli k diplomatickej kríze.
Ruské pasy idú na Kryme na dračku. Požiadalo o ne už takmer 30-tisíc ľudí.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v pondelok nariadil všetkým vojakom pôsobiacim na Kryme, aby opustili toto územie, ktoré je už v súčasnosti de facto súčasťou Ruska.
Niekoľko dní po pripojení k Rusku postihli obyvateľov Krymu rozsiahle výpadky v zásobovaní elektrinou, ktoré tamojší energetický podnik DTEK Krymenergo vysvetľuje haváriami na dvoch vedeniach z Ukrajiny.
Ruská armáda v pondelok ( 24. marca) prevzala kontrolu nad ďalšou ukrajinskou základňou na Kryme. Zaútočila na námornú základňu v meste Feodosija na východe Krymu z dvoch strán a použila pritom aj automatické strelné zbrane a ohlušovacie granáty. Veliteľov zviazali.
Na ukrajinskej vlajkovej lodi Slavutič kotviacej v krymskom prístave Sevastopoľ v nedeľu (23. marca) vyvesili ruskú zástavu a jej posádka odišla na breh. Na polostrove už nezostali žiadne plavidla označené ukrajinskou vlajkou.
Ruskí vojaci vtrhli do areálu ukrajinskej leteckej základne Belbek neďaleko prístavu v Sevastopoli na Kryme. Jedného z ukrajinských vojakov zranili a šéfa základne Julija Mamčura zajali a odviezli na neznáme miesto.
Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková je presvedčená, že Ukrajina si Krym vezme späť.
Ruská armáda v sobotu (22. marca) prevzala kontrolu aj nad jedinou ponorkou v arzenáli Ukrajiny a vztýčila na nej aj modro-bielu vlajku svojho námorníctva.
Ruská federácia má 85 regiónov, čo je o dva viac, ako doteraz. Pribudla Krymská republika a mesto Sevastopoľ, ktoré má špeciálny štatút v rámci regiónu. Simferopoľ sa stal hlavným mestom nového federálneho regiónu Krym.
Vladimir Putin podpísal v piatok v Kremli zákon, ktorý definitívne pripája čiernomorský polostrov Krym k Rusku.
Horná komora ruského parlamentu tiež schválila ovládnutie polostrova Krym Ruskom. Federálna rada jednomyseľne hlasovala za včlenenie Krymu do Ruskej federácie.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v piatok (21. marca) podpísal politickú časť asociačnej dohody na summite lídrov členských krajín Európskej únie v Bruseli. Ukrajinu priviedol bližšie k Európe.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu uistil amerického kolegu Chucka Hagela, že ich vojaci rozmiestnení pozdĺž východnej ukrajinskej hranice nemajú v úmysle vojensky zasiahnuť proti Ukrajine.
USA vo štvrtok rozhodli o zavedení sankcií voči ďalším 20 Rusom vrátane blízkych spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina ako aj ruskej banky Rossiya.
Štátna Duma, dolná komora ruského parlamentu, schválila historickú dohodu o návrate Krymu pod správu Moskvy.
Ukrajinský parlament vo štvrtok vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo jednostranné odtrhnutie Krymu a jeho pripojenie k Rusku spolu s mestom Sevastopoľ.
Dočasná ukrajinská vláda vo štvrtok (20. marca) rozhodla, že chce zaviezť plný vízový režim pre občanov Ruska. Budú čoskoro potrebovať pasy.
Ukrajinská vláda vypracováva plán na stiahnutie svojich vojakov z Krymu.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu predložil dohodu o návrate Krymu pod správu Moskvy na schválenie do parlamentu.
Vláda Krymu požiadala Tatárov, aby opustili oblasť, kde teraz žijú, výmenou za nové územie inde v regióne.
Na ukrajinskú armádnu základňu v krymskom prístavnom meste Sevastopoľ v stredu (19. marca) vtrhli „proruskí aktivisti“. K streľbe však nedošlo.
Ukrajina obvinila Rusko z anexie. Arsenij Jaceňuk po zverejnení týchto informácií obvinil Moskvu z „vojnového zločinu“. Konflikt na Kryme sa podľa neho teraz presunul „z politickej do vojenskej roviny“.
Ruský ústavný súd v stredu (19. marca) rozhodol o legálnosti pripojenia ukrajinského Krymu k územiu krajiny.
Na základni v krymskej metropole Simferopoľ proruskí vojaci odzbrojili miestnych členov ukrajinskej armády. Podľa miestnych zdrojov pritom
.
Nové ukrajinské prozápadné vedenie sa nesnaží o členstvo v Severoatlantickej aliancii, povedal premiér Arsenij Jaceňuk.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal počas mimoriadneho zasadnutia ruského parlamentu, že „v srdciach ľudí bol Krym vždy súčasťou Ruska„. Vyzval poslancov, aby podporili odtrhnutie sa polostrova od Ukrajiny a jeho pripojenie k Ruskej federácii.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok (18. marca) schválil návrh dohody medzi Krymom a Moskvou o pripojení ukrajinského regiónu k Ruskej federácii.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým uznal Krym za „suverénny a nezávislý štát, do platnosti dekrét vstupuje v deň, kedy bol podpísaný“.
Ukrajinský parlament odhlasoval čiastočnú mobilizáciu vojenských rezervistov.
Ukrajinský región Krym si zriadil vlastnú centrálnu banku. Tá by mala pôsobiť ako regionálna pobočka ruskej centrálnej vlády.
Rusko navrhlo vytvorenie medzinárodnej podpornej skupiny ako aj zmeny ukrajinskej ústavy. Pre Ukrajinu to je absolútne neprijateľné.
Európska únia v pondelok rozhodla o zavedení sankcií voči 21 osobám, ktorí majú byť zodpovední za súčasnú napätú situáciu na ukrajinskom Kryme.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vyhlásil v pondelok (17. marca) nezávislosť. Formálne tiež požiadal o pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Podľa oficiálnych výsledkov hlasovalo za pripojenie Krymu k Rusku 96,6 percenta ľudí. Účasť na referende bola 83 percent.
Účasť na nedeľňajšom referende na Kryme bola už o 19:00 SEČ enormná. Podľa odhadov dovtedy prišlo k volebným urnám až 93 percent občanov.
Ukrajina a Rusko sa v nedeľu dohodli na prímerí na Kryme, ktoré má trvať do 21. marca. Ruské jednotky nepodniknú žiadne operácie.
Miestni predstavitelia očakávajú, že účasť napriek nepriaznivému počasiu presiahne 80 percent.
Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum opätovne skritizoval, pričom ho nazval „šaškárňou“ a „cirkusom“.
Rusko aj naďalej presúva svojich vojakov na Krym, kde ich počet stúpol na 22 000. Dohoda s Ruskom o využívaní námornej základne v Sevastopole však hovorí o maximálnom počte 12 500 ruských vojakov.
Obyvatelia Krymu v nedeľu (16. marca) rozhodujú v referende o budúcnosti polostrova.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu ostro protestovalo proti postupu Ruska, ktoré podľa neho vyslalo „prepadový“ oddiel do Chersonskej oblasti severne od vojensky obsadeného Krymu. Kyjev takéto konanie považuje za vojenskú inváziu.
Ukrajinský parlament v sobotu „predčasne ukončil“ mandát zákonodarného zboru na Kryme, ktorý schválil tamojšie referendum o pričlenení územia k Rusku považované Kyjevom za protiústavné.
Odporcovia ruskej intervencie na Ukrajine v sobotu zorganizovali v Moskve demonštráciu, na ktorej sa podľa odhadov zišlo približne 50-tisíc ľudí.
Prestrelka medzi nešpecifikovanými skupinami vo východoukrajinskom meste Charkov si v noci na sobotu (15. marca) vyžiadala dvoch mŕtvych a niekoľko zranených.
Ruské ministerstvo zahraničia v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny.
Spojené štáty posudzujú žiadosť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho delegácie, ktorá počas stredajšej návštevy Washingtonu požiadala Spojené štáty o vojenskú podporu, zbrane ako aj spravodajské informácie.
Násilné zrážky, ktoré vo štvrtok večer prepukli vo východoukrajinskom meste Doneck, majú minimálne jednu obeť a ďalších najmenej desať ľudí skončilo v nemocnici. Do potýčok sa dostali účastníci dvoch demonštrácií – proruskí zástancovia autonómie východnej Ukrajiny a prívrženci vlády v Kyjeve.
Šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme.
Ukrajinský parlament vo štvrtok (13. marca) jednomyseľne schválil vytvorenie národnej gardy, ktorá má pomôcť zvýšiť bezpečnosť krajiny.
Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že referendum o odtrhnutí Krymu a jeho pričlenení k Rusku naplánované na nedeľu nakoniec zrušia.
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v stredu (12. marca) vyhlásil, že Ukrajina nepodnikne vojenskú operáciu na Kryme, aby neohrozila svoje východné hranice.
V utorok (11. marca) na Kryme proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Udialo sa tak ešte skôr, než v referende hlasovali samotní obyvatelia.
OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.
Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.
Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.
Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.
Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.
Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.
Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.
Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.
Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.
Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.
V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.
Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny
Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.
Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.
Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.
Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.
Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.
Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.
Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.
Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.
Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.
Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme
V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.
Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.
Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.
Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.
Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov
Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.
Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.
Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.
Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.
O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968
Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.
Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.
Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú
Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči
Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO
V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu
Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina
Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme
Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu
Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch
V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý
Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí
Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou