BRATISLAVA 26. novembra (WEBNOVINY) – Debutový album žilinskej kapely Chiméra nesie názov Paralelné svety. Formácia v zložení Dominika Matušinská (spev, gitara), Robo Andrejko (gitara, piano), Milan Garbier (basgitara) a Jano Andrejko (bicie) už má na konte päťpesničkové eponymné EP, ktoré nahrali svojpomocne. „Teraz sme chceli, aby bol album iný, aby sme sa posunuli od starých vecí,“ povedala v rozhovore pre agentúru SITA speváčka. Ako doplnil Jano Andrejko, „myslím, že rastieme, aj ako osobnosti a aj muzikantsky“. Keď dostali ponuku nahrať album vo vydavateľstve, nechceli prehrávať staré skladby, preto zložili nové veci. „EP sme robili tak, že ja som doniesla nejakú pesničku a potom sme na ňu nabaľovali. Pri tomto albume sme to robili úplne, úplne inak, čo bolo dosť zložité, lebo niekedy sme mali vymyslený nejaký hudobný motív a do toho sme museli napasovať text. Pri každej pesničke to bolo inak. Hrali sme sa aj s rytmikou, v slovenčine je to ťažšie, ale niektoré texty tam sadli ako uliate,“ popísala vznik debutu, ktorý je podľa gitaristu a klaviristu Roba Andrejka veľmi pestrý.
Album obsahuje jedenásť skladieb, „ktoré reflektujú, čo sa s nami za ten rok dialo, čo sme prežívali a pociťovali,“ uviedla Dominika Matušinská, ktorá napísala jeden text, a to k prvej piesni na CD s názvom Čo bolo roky v tme sa pomaly vynára. Väčšinu skladieb však napísal dvorný textár Chiméry Juraj Michalič, podľa Roba Andrejka piaty člen kapely. Piesne píše iba pre Chiméru, no formácia mu ich niekedy úplne zmení. Robo Andrejko napríklad prispel v tomto smere tým, že v textoch občas upravil niečo, čo nesedelo rytmicky alebo metricky do hudby. „Máme výhodu, že (textár) nie je ješitný: My mu ten text niekedy do slova a do písmena otočíme, úplne celý ho obrátime a prekopeme a on sa nikdy nehnevá,“ prezradila Dominika Matušinská s tým, že gitarista tak zasiahol napríklad do skladby Nedá sa zabudnúť. Juraj Michalič „je taký promptný. Keď mu povieme: ‚Vieš čo, toto dopíš takto a takto,‘ on to hneď spraví,“ dodala speváčka a gitaristka, podľa ktorej je vďaka tomu kapela voľná a môže pracovať tak, ako chce.
Ani jeden text nie je v angličtine, tak ako je to vo zvyku u viacerých kapiel, a štvorica má na to svoje dôvody. „Je to veľmi ťažké v slovenčine, ale ešte ťažšie v angličtine,“ tvrdí o písaní textov Robo Andrejka s tým, že slovenský prízvuk je dosť počuť. „Ja som angličtinár, lingvista a snáď sa na mňa nikto nenahnevá, ale ja to počujem, mňa nikto tak ľahko neoklame,“ dodal. Ako ho doplnila speváčka, „toto je moja reč, v nej sa najlepšie vyjadrujem. Chcem, aby mi ľudia rozumeli a na koncertoch so mnou spievali.“
Práca na albume trvala zhruba rok. Nahrávka vznikala v prešovskom štúdiu Perina, kam dochádzala štvorica zo Žiliny. Robo Andrejko nemá na toto obdobie najlepšie spomienky. Spoluproducent albumu Martin Migaš „vtedy prežíval pochorobný stav, mal veľmi vážnu chorobu, do toho sa mu narodilo dieťa. Bola zima, my sme dochádzali zo Žiliny, takže to nebolo ideálne. Keď sme to dotočili, boli sme fakt veľmi radi a myslím, že s výsledkom sme spokojní,“ zaspomínal si.
Prvý singel V paralelnom svete už rotuje v rádiách. Na svete je aj úplne čerstvý videoklip k tejto skladbe. Vznikol v Prahe a režíroval ho David Beránek, ktorý má na konte napríklad záznam koncertu Divokej Bill: Lucerna. Kapela Chiméra ešte nevie, aký bude druhý singel z albumu. Ako tvrdí Robo Andrejko, štvorici je to vlastne jedno, „každú pesničku na albume sme robili sami a máme ju radi, takže to neriešime“. Súhlasí s ním aj speváčka a gitaristka, podľa ktorej „to asi ani tak nevieme objektívne posúdiť, my sme s tými pesničkami strašne dlho“. V pláne však majú turné na podporu albumu Paralelné svety, ktoré by sa malo uskutočniť na budúci rok. Dovtedy odohrá kapela niekoľko jednorazových koncertov, najbližšie majú na pláne vystúpiť v Detve v K Klube (27. novembra) a v Prahe v Lucerne (29. novembra) spolu s ďalšími interpretmi ako Ewa Farna, Marek Ztracený či Lucie Vondráčková.
Ďalšie informácie sa nachádzajú na webovej stránke kapely chimera.sk.
SITA