Jeho snom je zvýšenie sebestačnosti Slovenska v pestovaní ovocia a záchrana biodiverzity. Mal 28 rokov keď začal od nuly s pestovaním ovocia. Najnovšie na Startlab.sk spustil kampaň na podporu založenia laboratórneho chovu a množenia Slovenského Čmeľa, ľudovo čmeliaka. Kto stojí za týmito myšlienkami a čo presne chce dosiahnuť si povieme v nasledovnom rozhovore s Martinom z Martinových sadov.
Na Startlab.sk sa objavil zaujímavý projekt na založenie laboratórneho chovu Čmeľa. Prečo práve čmeľa a prečo takýmto spôsobom?
Čmeľ, u nás ľudovo zaužívaný pojem čmeliak, je veľmi dôležitým živočíchom a v biodiverzite je veľmi výnimočným. Každé dieťa v detstve určite sledovalo na lúke, ako tieto chlpaté a rôzne sfarbené guličky poletujú z kvetu na kvet. V pamäti mám zapísaný aj ich špecifický zvuk vydávaný krídlami. Pri pestovaní ovocia sme si uvedomili ako moc sú dôležití opeľovači v prírode a ako moc ich človek prehliada a dokonca decimuje celé ich populácie. Bez opelenia by nebola úroda. Bol by hladomor. U väčšiny ovocia a zeleniny by bez opelenia kvetu nevznikol plod. Hlavne tam, kde je treba medzidruhové opelenie. Neboli by jablká, slivky, čerešne, rajčiny a podobne. Opeľovanie hmyzu berieme automaticky, akoby tu vždy bolo a vždy bude. Nie je to žiaľ pravda. Človek svojou činnosťou výrazne zasahuje do biodiverzity a decimuje ju.
Takže chcete pomôcť hmyzu a chrániť ho množením čmeľa?
No, to je strašne zložitá a široká problematika. Hmyz ničíme napríklad aj monokultúrnym druhom poľnohospodárstva. To znamená, že na obrovských rozlohách pestujeme jeden druh rastlín. Napríklad takú Slnečnicu, alebo Repku olejnú. Laik si povie, že to musí byť skvelá pastva pre hmyz. Problém je, že je iba pastvou krátkodobou. Pred a po odkvitnutí na tom obrovskom priestore neexistuje nič, čo by hmyz živilo. A nielen to. Veľa druhov hmyzu sa kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu nedokážu ani reprodukovať. Nemajú si kedy a kde vytvoriť miesto pre budúce generácie. K tomu si domyslime dôsledky používania pesticídov, ktoré neničia iba škodcov ošetrovanej plodiny, ale zaradom všetok hmyz. Včelu medonosnú teda Apis Mellifera, ak nám poľnohospodári ráčia dať vedieť o ich použitiu vopred, uzavrieme v úľoch. Ale voľne žijúci hmyz, aj keby sa postrek realizoval večer, je na poliach a postihne ho. Takto razom zabijete všetky druhy hmyzu.
Ale toto je známa problematika, ktorú zatiaľ nevieme nijako vyriešiť. Ako tomu chcete napomôcť svojim projektom?
No, práve že to je momentálne neriešiteľné. Aspoň nie mnou. Poľnohospodári to budú robiť, lebo je to ziskové a trh ich k tomu tlačí. Mať vysokú úrodu bez ohľadu na biodiverzitu. Možno to dotiahneme až tak ďaleko, že opeľovanie bude nedostatočné a až vtedy sa prebudí „všemocná sila trhu“ a zrazu sa to začne akože riešiť. Najjednoduchšie by v tom prípade bola cesta ako v zahraničí, kde si pestovatelia prenajímajú úle včiel na opelenie. Platia včelárom, že na ich sady dovlečú stovky, tisíce úľov z celej krajiny. Ale je to krátkozraké a už sa to ľuďom vypomstilo. Včely sa na malom území kumulujú, raketovo sa šíria nemoci a tie si včelári odvážajú po odkvitnutí domov s úľmi kde sa zasa rozšíria medzi ostatné včelstvá. Každé ľahké riešenie problému akoby vytváralo iný. Včelstvá po celom svete sú za posledné desiatky rokov veľmi decimované onemocneniami a nemôžeme sa na tento jediný druh spoliehať. Potrebujeme biodiverzitu, rôzne druhy v rôznom období s rôznymi vlastnosťami. To vymyslela príroda za nás.
Takže chcete pomôcť konkrétne Čmeľom.
Chceme sa naučiť ho množiť. Uchovávať pôvodné druhy a namnožených jedincov ďalej šíriť prirodzene v prírode. Máme takýto plán, ale na to potrebujeme veľa ľudí čo nám pomôžu. Keby to chceme robiť my, bolo by to nesmierne nákladné. Zjednodušene, namnožíme Čmeľov. Tých v stave založenej rodiny dáme bežnému človeku a on túto rodinu bude mať vo svojom čmelíne na záhrade alebo sade. Tam sa rodina plne rozvinie a vyprodukuje mladé matky. Tie sa prirodzene oplodnia a začnú hibernovať na konci sezóny niekde v okolí. Na jar keď sa prebudia, založia si niekde v prírode novú rodinu. Takto dostaneme pôvodné druhy aj tam, kde sú zdecimované, alebo ich vytláčajú neprirodzené druhy.
Ako také množenie prebieha, ako si to má bežný človek predstaviť?
Čmeľ je druh hmyzu, ktorý vytvára spoločenstvo – rodinu. Rôzne druhy majú rôzne preferencie a mierne sa líšia. V zásade ale to je možné opísať asi takto. Na jar sa prebudí hibernujúca mladá matka. Tá sa narodila v minulom roku a je už oplodnená samčekom. Z celej rodiny prežili iba tieto mladé matky. Zatiaľ žije voľne v prírode a snaží sa v prebúdzajúcej prírode nájsť dostatok potravy. Hneď ako sa jej to podarí a potravy začína byť dostatok, hľadá si vhodné miesto na založenie hniezda. Rôzne druhy majú rôzne preferencie kde rady hniezdia. Napríklad Bombus Terrestris – Čmeľ zemný, ktorého plánujeme na začiatok množiť, vyhľadáva s obľubou opustené myšacie nory. Na jar lieta veľký čmeľ pomaly tesne nad zemou a hľadá nory. Preskúmava ich a ak sa mu nejaká zapáči, začne stavať hniezdo. Nakladie vajíčka a stará sa o ne zahrievaním a zabezpečuje potravu. Najskôr sa liahnu robotnice. Tie prevezmú väčšinu činností po matke, starajú sa o potravu, kŕmenie a ochranu hniezda. Matka vtedy už nelieta von z hniezda. Hniezdo sa rozrastá a liahnu sa samčekovia. Na záver sezóny sa liahnu mladé matky, ktoré sa následne spária a hniezdo opustia. Zazimujú sa, napríklad zahrabaním do zeme a počkajú tam až do jari, kedy sa proces opakuje.
A v laboratórnych podmienkach je to ale asi dosť rozdielne. Ako to dokážete mimo voľnej prírody?
Áno. V podstate ten cyklus prebieha rovnako, ale bez ohľadu na ročné obdobie. Musíte dodržať biologické zákonitosti vývoja. Človek celý proces moderuje. Najzložitejší je prvý rok. Musíte si zabezpečiť matky a presvedčiť ich v umelom prostredí, aby si založila rodinu. Teda, aby začala klásť vajíčka. A to bolo dlho predmetom skúmania. V Českej republike výskumníci zistili, že pomôže jedna finta. Čmelia matka má rada spoločnosť. Inú matku by zabila, ale dobre toleruje čerstvo vyliahnuté mladušky Včely medonosnej (Apis Mellifera). Táto spoločnosť pomôže k začatiu kladenia. Inak je čmelia matka veľmi špecifická a pomerne tvrdohlavá. Treba vedieť ako na ňu. V rozvinutej produkcii to je jednoduchšie a ku mladej matke sa napríklad pridávajú kokóny z iného hniezda a robotnice.
To znie veľmi zaujímavo. Aké podmienky na to treba? Toto asi nezvládne bežný človek, hoc aj keby je zdatný včelár.
Určite nie. Respektíve iba v mizivom percente úspešnosti. Tu ale musím podotknúť, aby to ľudia nerobili. Urobia oveľa väčšiu škodu ako keď neurobia nič. To myslím vážne. V neprofesionálnom prostredí sa môže podariť iba mizivému percentu ľudí, dosiahnuť stav založenia rodiny a aj to nemusí znamenať že vychovajú mladé matky. No a ak to robia z mladých matiek na jar, tie vlastne nechtiac zabijú namiesto toho, aby si voľne založili rodinu. Na úspešné a percentuálne priaznivé množenie je treba aj presné teploty a vlhkosti. Špeciálny spôsob kŕmenia a každodennú starostlivosť. Preto je to alchýmia. Nesmieme zabúdať ani na legislatívu. Chytať čmeľa je na Slovensku zakázané a má v prípade usmrtenia spoločenskú hodnotu, ktorú môže štát vyžadovať.
Čmeľ je bodavý hmyz. Ako sa chránite pri práci, je to nebezpečné?
Matka a robotnice pichajú. Mne sa to ešte nestalo, ale vraj to dosť bolí. Žihadlo neostáva v tele ako u včelieho, tak môžete dostať aj opakovane. Používame znalosti v praxi. Čmeliak nevidí červené svetlo. Ale človek v ňom dokáže normálne pracovať. Keď v miestnosti vypustíte čmeľa a on letí práve keď zhasnete, akoby ho vyplo a spadne ako fazuľka rovno na zem. Počujete ako dopadne, je to smiešne. Vďaka tomu človek neruší pri červenom svetle ich život a môžete s nimi manipulovať. Ale, treba si dávať pozor. Na Startlabe sme spustili projekt, lebo chceme naše skúsenosti rozvíjať. Nie som v pozícii poučovať a školiť, naopak sa chcem učiť. Ale, všetko sa raz muselo začať a ľudia sa museli vo všetkom zdokonaľovať. Taký je život.
Aká je teda vízia, čo by ste mali po úspešnom vyzbieraní prostriedkov na projekt dosiahnuť?
Suma o ktorú žiadame ľudí na Startlabe formou príspevkov je len zlomok nákladov, aké do projektu dávame. Nehovoriac o čase aký tomu venujeme na úkor iných našich činností. Ja to beriem viac ako snahu o vytvorenie určitého spoločenského záujmu. Vytvoriť dopyt a záujem. Lebo načo by sme to celé robili, keby nenájdeme jediného nadšenca, čo si tie namnožené rodiny adoptuje a odnesie si ich ku sebe na záhradu? Celé by to nemalo zmysel. Cieľom je zvládnutie chovu a množenia. Vytvorenie pravidelných každoročných chovateľov, čo týmto rodinám ponúknu priestor. Rodiny žijú v takzvaných čmelínoch, čo je úlik vytvorený na potreby čmelej rodiny. Z roka na rok sa vďaka skúsenostiam chovateľov tieto čmelíny zdokonaľujú. Predsa len, včely človek chová už tisíce rokov a stále je čo zlepšovať. Čo potom chov Čmeľa, ktorého laboratórny chov prebieha len asi od 19. storočia, no vo väčšej miere až od toho minulého. Mám už priveľa aktivít, všetko jeden nezvládne. O chov a množenie Slovenského Čmeľa sa bude starať priateľ. Má skúsenosti so včelárením a množením Včiel samotárok. Musíme rozšíriť aj počet zamestnancov.
Potrebujete viac ako peniaze ľudí, čo budú podporovať to čo robíte. Chápem to správne?
Chápete to úplne presne. Peniaze sú v tomto prípade aj akýmsi prieskumom, aký je záujem ľudí participovať na takomto projekte. Zmeny klímy spôsobené ľudskou činnosťou otvárajú obrovské množstvo problémov. Na ne budeme musieť reagovať. Myslím reagovať ako jednotlivci. Toto nik nevyrieši za nás a obávam sa, že nebudeme mať veľa možností na reparát. My ideme pomáhať konkrétnej veci konkrétnym činom. Ak sme uvedomelá občianska spoločnosť, toto je cesta, ako sa s dopadmi klimatických zmien vieme vyrovnať. Tu už nestačí platiť dane a čakať, že štát sa postará. Každý jednotlivec by sa na nejaký okruh problémov mal sústrediť a participovať na ich riešení. Inak sme naozaj tou poslednou generáciou.
Pestujete ovocie, chováte zvieratá a pravidelne sa delíte o svoje skúsenosti na sociálnych sieťach. Povedzte nám niečo viac o sebe a svojej práci.
Od roku 2018 budujeme na rodinnej báze ovocné sady v okolí Lednických Rovní pod značkou www.MartinoveSady.sk. Začali sme so sadom Čučoriedok kanadských. Náš sad patrí skôr medzi menšie. Pestujeme asi 2000 kríkov. Čučoriedkami to začalo, neskôr sme vysadili malinový sad a posadili 200 sliviek. Pestujeme aj ríbezle a od minulého roka aj Český cesnak. Popri pestovaní sme začali aj s chovom Kamerunských oviec a Emu hnedého. Chováme viac menej pre vlastné potešenie a potešenie našich zákazníkov. Tento rok sme si doviezli aj prasiatka Kune Kune, ktoré budú môcť zákazníci nakŕmiť a pohladkať.
Ako sa mladý človek dostane k nápadu pestovať ovocie, viedlo Vás k tomu získané vzdelanie alebo rodina?
Je to úsmevné, ale mám stredoškolské zdravotnícke vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie som získal na Karlovej univerzite v Prahe v obore Adiktológia, teda so zameraním na prevenciu a liečbu závislosti na návykových látkach. Ako zdravotná sestra som sa zamestnať odmietol, lebo tak nízky plat som si nemohol jednoducho dovoliť. Na prácu v obore adiktológie zasa na Slovensku nie sú dobré podmienky. Je to tu ešte len v plienkach, napriek hrozivej situácii, plných psychiatriách a počte ľudí so závislosťou.
To je dosť rozdielny obor. Ako sa človek so zdravotníckym vzdelaním stane farmárom?
Ťažko. Ale život ma stihol naučiť zásadu, že človek môže buď plakať, alebo makať. A plakanie ešte nikdy nikomu nepomohlo. Samotné rozhodnutie bolo tak nejak súhrou okolností. Dlhšie som zvažoval, akým smerom sa mám vydať, čo chcem v živote robiť. Cítil som sa trocha vyhorene a nenaplnene. Rok 2017 bol pre nás aj veľmi ťažkým rokom v osobnom živote. Narodila sa nám druhá dcérka veľmi predčasne. O tri mesiace skôr a začal sa nám rúcať takpovediac svet. U takýchto predčasniatok sa objavuje veľmi veľa komplikácií. U dcérky po pôrode nastali komplikácie, nasledovalo niekoľko operácií. V tom čase lekári nedávali moc nádejí na jej prežitie, ešte dnes je ťažké na to obdobie spomínať. Viac ako pol roka bola v rôznych špecializovaných nemocniciach v Českej Republike a na Slovensku. Nasledovné obdobie bolo ťažké a nikto vlastne nevedel, ako bude prosperovať a s akými problémami sa budeme musieť vysporiadať. Absolvovali sme nespočetne veľa vyšetrení a dlhodobo sme chodili do Českého špecializovaného zariadenia na Vojtovu metódu. Bolo to finančne náročné a potreboval som vymyslieť, čím budeme našu rodinu živiť. Vtedy padlo rozhodnutie, že ideme pestovať ovocie a dáme do toho naše úspory.
Čiže ste začali od nuly, nešlo o prevzatie tradície. Ako ste sa dostali ku pozemku? To je pre mladého človeka veľký problém.
Áno. Ale čerpal som zo skúseností v rodine, kde o niečo menší čučoriedkový sad už roky úspešne pestovala moja švagriná s manželom a podporovali nás v tom. Vedel som základné informácie a vedel som čo k tomu potrebujem. Všetko ostatné je už ale o veľkej motivácii, akú musíte mať aby ste si všetko doštudovali a čo si nedoštudujete, tam idete formou pokus omyl. Učíte sa na vlastných chybách. Tak to je. Som chalan z paneláka a pozemok som nemal žiaden a skúsenosti tak maximálne s pestovaním kvetov na balkóne. Prvý pozemok o výmere 1,5 hektára som kúpil od skvelého človeka, ktorý žil dlhodobo v Bratislave a pozemok pri Lednických Rovniach vlastne nepotreboval. Myslím si dokonca, že nepotreboval ani peniaze z jeho predaja. Ale môj príbeh ho asi tak trocha oslovil a verím, že ak sa raz zastaví u nás na sade, poteší sa ako sme pozemok zveľadili.
Ako ste sa s ním spoznali?
No, dlhšie som oslovoval ľudí formou listu. Keď som našiel vhodný pozemok s dobrou výmerou a vhodnými podmienkami, na internete som si zistil majiteľa a na ich adresu som poslal list so záujmom o kúpu toho pozemku. Takmer nikto nereagoval a keď áno, mysleli si že som developer a že ich chcem oklamať a „určite na tom ich pozemku sa ide diať niečo vďaka čomu zbohatnú“. Snahe mladého chalana pracovať a zveľaďovať dnes nik neverí a v tom čase prebiehala myslím kauza ohľadom skupovania pozemkov pod automobilku neďaleko Nitry. Tie pozemky dodnes obhospodarujú družstvá, alebo sú len tak zarastané. Je to škoda. Ale tento konkrétny pán mi zavolal a dohodli sme si predaj. To bolo celé.
Čiže najväčším problémom sú pre mladého človeka pozemky ak chce farmárčiť?
Určite. Ako, pozemkov je dosť, ale cena za ne požadovaná je neúmerná možnostiam farmára. Jednoducho dnes si každý žiada za pôdu na hospodárenie, akoby sa jednalo o stavebný pozemok v centre mesta. To obdobie lacných hypoték mladým poľnohospodárom moc nepomohlo. Ak iba začínate, nemáte také veľké peniaze. Je to uzatvorený kruh, kam sa ťažko dostať. Problémom dva je Slovenský pozemkový fond a jeho reálne nefungovanie.
Pred nedávnom ste spustili aj predaj vami množených Samotárskych včiel. Na stránke ma zaujala vaša opeľovacia plechovka. To naozaj funguje?
Na Slovensku je pomerne v plienkach aj množenie samotárskych druhov včiel. Pre laikov poviem, že na Slovensku máme podľa Wikipédie až 609 druhov takýchto včiel. Väčšina pestovateľov sa v minulosti orientovala iba na Včelu medonosnú, ale problémy spojené s ich úhynom v posledných dekádach nás nútia zamyslieť sa a pripravovať plán „B“. Tieto včely netrpia nemocami, lebo pri samotárskom spôsobe života sa tak rýchlo nešíria. Na zimu nepotrebujú zásoby a farmár ich pred uložením na sad môže mať vo svojej chladničke. Asi 2-3 týždne pred kvitnutím jeho sadu ich umiestni na stanovište aby sa vyliahli. Premýšľali sme, ako to čo najviac zjednodušiť a urobiť to cenovo dostupné. Veď ide o praktickú vec pre poľnohospodárstvo. Výsledkom je asi najjednoduchšia forma. Naša plechovka obsahuje všetko pre rozvoj týchto včiel od ich liahnutia, hniezdenia, až po ich zimnú hibernáciu. Do plechoviek samozrejme na jar dodávame aj kokóny s včielkami po ich zimnej hibernácii. Plechovku dáte na sad, alebo záhradu a to je celé. Jednoduchšie sa to už ani nedá. Odmenou je lepšia úroda a či už v plechovke alebo voľne v okolí založené budúce generácie tohto opeľovača. Niekedy stačí takto podporiť biodiverzitu raz. Ak má vhodné podmienky, naše samotárske včely sa množia v okolí už samé. Tam kde je veľký dopad ľudskej činnosti, musia sa každoročne takto podporovať. Veľkou výhodou je možnosť načasovania opeľovania. Spustili sme aj samostatnú stránku, kde si ľudia môžu včielky samotárky objednať na www.MartinoveSamotarky.sk.
Aké hlavné poznanie ste pri farmárčení nadobudol? Nejaká životná skúsenosť.
Uf. Je toho veľa. Ale zistil som, že sa oplatí byť ústretový a otvorený voči zákazníkom. Nič nezamlčovať a povedať pozitíva aj negatíva. Popri predaju ovocia sa venujem na jar a jeseň aj predaju sadeníc. Špecializujem sa iba na drobné ovocie a u stromov iba na slivky. Predávam iba to, čo sám pestujem a viem zákazníkom poradiť. V priemere môj kontakt so zákazníkom nie je kratší ako 15-30 minút. Je to z hľadiska času neefektívne, ale ja ľuďom musím dať informácie k pestovaniu. Nie sme bežné záhradníctvo kde predavač vie iba to, čo má na štítku kvetináča.
Občas sa stane, že si zákazník príde vo veľkom očakávaní kúpiť väčšie množstvo sadeníc Čučoriedky kanadskej. Vidí v tom zlatú baňu. Keď mu poviem čo všetko ho čaká, aká starostlivosť je potrebná a čo všetko bude musieť mať zabezpečené, neraz sa mi stalo že si to rozmyslel a nekúpil nič. Vlastne svojou úprimnosťou a asi aj príliš veľkým obsahom informácií aj prídem o zákazníka. Ale mne nejde v prvom rade o peniaze. Zákazníkovi poviem, to čo som sa sám musel roky učiť.
A darí sa to? Sú zákazníci úspešní?
V poslednom veľmi suchom roku sa vrátilo pár zákazníkov na jeseň, ktorí sadili sadenice od nás už na jar. Niektoré im vyschli. Rozhodol som sa zväčša, že im ich dám zadarmo na výmenu. Ľudia boli z toho tak prekvapení, že to odmietli vedomí si vlastnej chyby a aj tak trvali na platbe. Veď vyschli niektoré aj mne. Oni si totiž za tú dobu uvedomili, aká práca a koľko času to zaberie. Preto si myslím, že svet ešte nie je úplne stratený, ak sú medzi nami charakterní ľudia.
To ste pekne definoval. Ja veľmi dúfam, že budete úspešní v tom čo robíte, lebo tomu očividne veríte. Slovensko asi potrebuje viac takto odvážnych ľudí.
Ďakujem. Vždy ma poteší, keď hoc aj obyčajným slovom niekto pochváli našu snahu. A áno. Verím. To čo na Martinových sadoch robíme nie je o peniazoch, je to istým spôsobom životný štýl a snaha meniť veci k lepšiemu konkrétnym príkladom. Ja verím, že pre naše deti a vôbec pre všetky deti zachránime prírodu. Že budú môcť vidieť tú krásu na zakvitnutej lúke, ako sme to videli za nášho detstva. Je hrozná predstava, že taká lúka plná kvetov a hmyzu nie je vôbec do budúcnosti istá. O tom je celý náš projekt www.Slovenskycmel.sk.
Projekt je možné podporiť tu: https://www.startlab.sk/projekty/3100-laboratorny-chov-a-mnozenie-cmelov–stan-sa-ich-chovatelom-/
Informačný servis