Martina je Češka, ktorej život je synonymom dobrodružstva a vzrušenia zároveň. Už päť rokov objavuje svet a jeho tajné zákutia. Koncom roka 2014 založila cestovateľský blog s názvom Dreaming and Wandering, na ktorom nielenže uverejňuje svoje dychvyrážajúce fotografie z ciest, ale taktiež sa delí o poznatky, ktoré budú pre vás na cestách inšpiráciou. Jej hlavným cieľom je ale všetkým dokázať, že ten, kto si chce splniť svoje tajné cestovateľské túžby, nemusí mať množstvo peňazí.
Ako vlastne vznikol tvoj blog Dreaming and Wandering? Čo ťa k tomu inšpirovalo?
„Dreaming and Wandering som založila koncom roku 2014, po viac ako troch rokoch na cestách. Do tej doby som iba sem-tam dávala na Facebook nejaké fotky z ciest, iba tak, bez popisu. Lenže kamaráti chceli viac. Pár z nich mi už dlhšiu dobu navrhovalo, aby som si založila blog. A tak nastala tá fáza, keď som si chcela založiť vlastný blog. Tá fáza trvala dva roky, pretože stále nebol ten „správny čas,“ mala som pochybnosti o tom, či by to vôbec niekoho zaujímalo, zvažovala som, či písať v anglickom či českom jazyku.“
„Vôbec som netušila, odkiaľ začať, pretože dovtedy bola pre mňa tvorba webových stránok španielska dedina. Jedného dňa som si prečítala krásny článok o tom, že správny čas nie je nikdy, a že ten najsprávnejší je práve teraz, tak som si hneď v ten deň kúpila doménu a ročný webhosting. Nájsť správne meno pre stránku bol tiež celkom tvrdý oriešok. Nápadov bolo síce veľa, no drvivá väčšina názvov už bola obsadená. Vtedy som si na papier spísala všetky veci, ktoré ma vystihujú a keďže som nenapraviteľný rojko a stále sa tak pekne túlam po zemi aj v oblakoch, vznikol názov Dreaming and Wandering. „
Vždy si túžila cestovať alebo sa v tvojom živote stalo niečo, čo ťa k tomu dohnalo?
„Ja si ani nepamätám časy, kedy by som to nemala rovnako ako teraz – topánky túlavé a túžba po dobrodružstve. V dobe, keď moje spolužiačky na základnej škole sledovali Beverly Hills a ich platonická láska bol Brandon Walsh či chalani z Luneticu, ja som bola úplne mimo. Sledovala som cestovateľské dokumenty na ČT2, nos som mala neustále zaborený do encyklopédií a atlasov, chcela som byť ako Cousteau a plaviť sa cez oceány, objavovať Amazóniu po boku Davida Attenborrougha a riešiť záhady spoločne s Arthurem C. Clarkem. „
Tvoj opis novovzniknutej stránky „Za svým snem“ znie nasledovne :
„Jsem Martina a vždycky jsem si myslela, že musím být bohatá, abych mohla cestovat kolem světa. Bohatá nejsem a i tak po světe jezdím. Už 5 let.“
Prezradíš našim čitateľom pár tipov na lacnejšie cestovanie?
„V dnešnej dobe máme neuveriteľné možnosti a nikdy predtým nebolo cestovanie tak jednoduché a dostupné úplne všetkým. Tá najlepšia rada, ktorá nám ušetrí moc peňazí je úplne jednoduchá: googlujte. Google je váš najväčší kamarát a vygoogliť sa dá úplne všetko – ubytovanie zdarma, lacná doprava, možnosti dobrovoľníčiť, práca v zahraničí a pod. Veľkou výhodou je samozrejme znalosť anglického jazyka, pretože zdrojov v angličtine je logicky omnoho viac než v češtine či slovenčine.“
„Druhou radou je mojou obľúbené dobrovoľníctvo. Je to skvelá vec, ako objavovať svet inak ako bežný turista. Zistíte, aký je život v danej zemi, lepšie spoznáte a pochopíte miestnych ľudí a kultúru, naučíte sa novým schopnostiam a v neposlednom rade si precvičíte jazyky. Za pár hodín práce denne máte kde spať a taktiež aj čo jesť ( na vás je vlastná doprava na miesto projektu a cestovné poistenie). Ja si projekty vyberám z databázy Workaway, ale existujú ďalšie skvelé stránky, ako napr. HelpX, WWOOF, či databáza s dlhodobejšími projektami v Strednej a Južnej Amerike – Volunteer Latin America, a v Afrike – Volunteer for Africa. U všetkých menovaných databáz je nutné zaplatiť členský ročný či dvojročný poplatok (7-30EUR), ktorý je ale v pomere s tým, čo za to dostanete zanedbateľný. Smelo do toho!“
Zarábaš si tým, že píšeš o svojich cestách a zážitkoch? To musí byť vysnívaná práca :)
„Veľmi ťažká otázka, nad ktorou premýšľam posledný rok veľmi často. Milujem cestovanie, to je jasná vec, ale či chcem, aby to bola moja práca? To neviem. Čo mám na cestovaní rada je hlavne spontánnosť. To, že niekam ideš a máš aj plán, ale väčšinou na ten plán ani nedôjde, pretože okolnosti ťa zavedú úplne niekam inam. Z môjho blogu to vyzerá tak, že so sebou nosím stále kameru, ale ja si ju beriem iba na niektoré tripy, pretože rada svet vnímam hlavne vlastnými očami. Všetkými zmyslami.“
Vzduch bol presýtený soľou a v oceáne priamo predo mnou plávalo šesť vráskavcov obyčajných.
„Bojím sa toho, že pokiaľ by cestovanie bola moja práca, bola by som nútená držať sa nejakého itineráru a úplne všetko dokumentovať. Lenže ja mám rada len tak niekde vypnúť a ticho pozorovať, ale snáď sa to dá aj nejako skĺbiť. Nezarábam si cestovaním, podarilo sa mi pár fotiek predať cez fotobanky. Jednu dokonca na bilboard za $ 2000 dolárov. Bohužiaľ trh sa veľmi zmenil a máloktorý fotograf sa tak uživí. Niečo málo som si zarobila cez svoj blog a tiež z marketingu, keď dostanem percentá z predaja produktu, o ktorom píšem a ktorý si čitateľ kúpi cez môj link. Väčšinou sú to nejaké cestovateľské vychytávky alebo moja foto výbava. Sú to ale tak malé čiastky, že to ledva pokryje ročnú údržbu webovej stránky.“
Ktoré krajiny sa ti už podarilo navštíviť?
„Otázka, ktorá ma privádza do rozpakov. Ja totiž vôbec nemám rada počítanie a vymenovávanie miest, ktoré som navštívila. To číslo je pre mňa irelevantné, a neznamená absolútne nič. Existujú ľudia, ktorí v médiách povedia, že za rok a pol navštívili všetky krajiny sveta, čo je z môjho pohľadu úplná blbosť. Žila som rok a pol na Zélande a 15 mesiacov v Kanade a stále mám pocit, že to nebolo dosť na to, aby mohol človek povedať, že tú krajinu pozná. Na mojej mape mám vyfarbený aj Taiwan, kde som bola dva dni a vlastne o tej krajine, ľuďoch a kultúre neviem skoro nič. Tú mapu tam mám preto, lebo to mnoho ľudí jednoducho zaujíma a tiež preto, keď sa so mnou chcú poradiť o konkrétnej krajine, vedia dopredu, či som tam bola alebo nie. Počet krajín udávam niekedy aj preto, aby som ľuďom ukázala, že sa dá cestovať aj bez veľkých finančných prostriedkov.“
Ak sa správne pozerám na mapu, chýba ti navštíviť už“iba“ Južnú Ameriku, Grónsko a Afriku, Indiu, Japonsko a severnú Európu. Predpokladám, že to máš v pláne najbližšie mesiace :)
„Do Nórska a Švédska sa konečne chystám začiatkom apríla. Čakajú ma tam Fjällraven Polar 2016, čo je 300 km dlhý pretek so psím záprahom. Neuveriteľne moc sa teším na švédske hory a nórske fjordy. Keby nebol tento pretek, tak by som bola pravdepodobne niekde v Ekvádore, pretože plán bol taký, že vo februári z Kanady pôjdem smerom dole do strednej a južnej Ameriky dobrovoľníčiť a nechať sa viesť okolnosťami. Ale plány sú od toho, aby sa menili. To ma na tom veľmi baví. Chcem sa hlavne pozrieť do miest, ktoré nie sú až tak turistické. Už dlho ma láka napríklad Papua Nová Guinea, Kongo, Ekvádor a Venezuela. Poslednou krajinou, ktorú kedy navštívim bude zrejme Japonsko. To je taká moja nevysnívaná krajina. Ani neviem prečo, ale zrejme to bude tým, že tam je veľa ľudí a ja mám rada skôr pokojné miesta a veľa priestoru sama pre seba.“
Za tie roky, čo si na cestách bola chvíľa, kedy si sa chcela vrátiť domov a žiť „normálny“ stereotypný život?
„Určite áno. Na cestách som už päť rokov a za ten čas sa moje cestovanie veľmi zmenilo. Človek sa nízkorozpočtovým cestovaním unaví a je potom rád, keď môže trochu spomaliť či sa na nejaký čas niekde usadiť. Dokonca by som aj povedala, že som tak trochu spohodlnela. Na začiatku som bola schopná chodiť dve hodiny s krosnou na chrbte neznámym mestom v 40 – stupňových horúčavách, len aby som našla ten najlacnejší hostel a ušetrila dva doláre za noc. Teraz už nad tým moc nepremýšľam, dám pokojne aj 5 dolárov naviac, len aby som sa mohla zvaliť do prvej postele, ktorú objavím. Každopádne si myslím, že týmto štýlom vydržím cestovať tak dva, tri roky a budem sa obzerať po novom mieste, ktoré sa stane mojim domovom alebo aspoň základňou pre ďalšie cesty. Zatiaľ je však môj domov na cestách.“
Ľudia sú často nespokojní so situáciou okolo nich a pritom stačí začať u seba.
“ Nie som si istá, či sa chcem usadiť v Českej republike. Mám to tu moc rada, milujem český humor a českú mentalitu, mám rada aj to, ako dokážeme zvládnuť rôzne situácie a používať sedliacky rozum. Navyše sme naozaj veľmi šikovní ľudia. A to sa nedá povedať o všetkých národoch. Na druhú stranu ma moc mrzí, že tu máme, oproti iným národom, dosť nízke sebavedomie, z ktorého podľa mňa pramení negativita, ktorú tu vnímam. Ľudia sú často nespokojní so situáciou okolo nich a pritom stačí začať u seba. Veriť si, sústrediť energiu na svoje sny a ciele, prestať sa porovnávam s ostatnými, menej pozerať televízne správy a hlúpe seriály. Musím ale podotknúť, že keď sa po pár rokoch vraciam domov, vnímam zmeny. A rozhodne k lepšiemu.“
Je v tvojom srdci jeden najsilnejší zážitok? Chvíľa, kedy ti tiekli slzy šťastia, že si sa konečne dostala na vytúžené miesto?
„Ja takto plačem stále. Niekedy mi je tak krásne, až ma z toho bolí srdce, je to tak silné, že si hovorím, že už pokojne môžem umrieť. Dúfam, že každý z vás už toto zažil. Vybavujem si moment z júna, keď som sa vydala na 76 km dlhý trek kanadskou divočinou naprieč oceánom. Tretí deň som sa prebudila asi o piatej ráno, dostala som sa zo stanu a premýšľala nad tým, že si založím oheň a spravím čaj. Nebo sa farbilo doružova, všade okolo sa povaľovala hmla, na vetve stromu sedel orol bielohlavý, vzduch bol presýtený soľou a v oceáne priamo predo mnou plávalo šesť vráskavcov. Asi tak 5-7 metrov od brehu. Sedela som na skalnatom brehu a pozorovala ich tak hodinu a pol, pokiaľ som úplne nepremrzla. Bolo to neskutočné, nádherné, nadpozemské. Vôbec som nedokázala pochopiť, odkiaľ sa toľko krásy berie, bolo jej toľko, že som sa chcela podeliť s celým svetom. A teraz mám slzy v očiach, keď si na tie momenty spomeniem.“
Iba nedávno si založila pre českých a určite aj pre slovenských fanúšikov stránku „Za svým snem.“ Čo všetko na nej môžu čitatelia nájsť?
„Za svým snem“ je projekt mojich českých a slovenských čitateľov z Dreaming and Wandering. Väčšina z nich ma našla cez moje fotky a desiatky ľudí mi písalo, či nebudem o svojich cestách písať aj v češtine. Pár mesiacov som nad tým uvažovala, vedela som, že to bude časovo dosť náročné, ale povedala som si, že aj keby to iba jednému jedinému dobrodruhovi pomohlo ísť si za svojím snom, tak má zmysel. Stránky som rozbehla iba 7. marca, takže zatiaľ sú tam iba štyri články s tipmi na lacné cestovanie a doplnené mojimi osobnými skúsenosťami. Chcem, aby „Za svým snem“ bolo miesto, kde sa inšpirujú hlavne tí, ktorí s cestovaním zatiaľ iba začínajú. Postupne budú pribúdať informácie, ako sa zbaliť na cesty, ako riešiť nečakané situácie, ako najlepšie získať prácu v zahraničí a pod. Snáď budem stíhať pridávať aj nejaké cestopisy a foto eseje. Dostávam taktiež množstvo správ ohľadom mojich fotiek, tak plánujem častom vytvoriť rubriku s tipmi na fotenie nielen na cestách.“
Viac o jej cestovateľských zážitkoch sa dočítate:
https://www.dreamingandwandering.com/
https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fzasnem%2F%3Ffref%3Dts
