Cestovateľské duo v zložení Martin Navrátil a Marta Rajková spoznáva krásy tohoto sveta a svoje zážitky a skúsenosti z ciest publikujú na vlastnej cestovateľskej stránke s názvom travelistan. Tento rok si za cieľ stanovili prejsť tzv. Hodvábnu cestu, ktorá patrila v stredoveku k svetovým metropolám.
Ako vznikla myšlienka založiť cestovateľský portál travelistan?
„Dlhé roky som cestoval aj sprevádzal a Marta chcela cestovať a písať pritom blog, tak vznikla spoločná myšlienka cestovať a založiť si k tomu cestovateľský portál. Cieľom bolo, aby sme necestovali len pre svoje vlastné potešenie, ale hlavne odovzdávali svoje know-how iným. Napokon sme teda nespustili iba obyčajný blog, ale aj cestovateľské rady, v rámci ktorých môžu cestovatelia nájsť praktické informácie napr. čo všetko potrebujete, ak sa chystáte na výstup na Kilimandžáro, ako si kúpiť lístok na transsibírsku magistrálu, ako sa dá lacno a príjemne precestovať Nový Zéland a Austrália a mnohé ďalšie. Okrem toho sa snažíme robiť rozhovory so známymi ľuďmi, ako napríklad nedávno s horolezcami Zoltánom Pálom a Vladom Štrbom, ktorí sú práve na expedícii Everest Hard Way.“
„Počas našich ciest sme najpríjemnejších a najnezištnejších ľudí stretli tam, kde by ste to asi najmenej čakali.“
Precestovali ste už množstvo krajín sveta. Viete si predstaviť, že by ste v jednej z nich „zapustili“ svoje korene?
„Kedysi sme si to obaja predstavovali. Marta mala vysnívanú Ameriku a ja som rozmýšľal nad Hong Kongom alebo Japonskom, ale čím viac človek cestuje, tým viac zisťuje, že doma je mu vlastne veľmi dobre. Mimochodom, už si to nevieme veľmi predstaviť, už len z toho dôvodu, že nám počas cesty chýbajú domáce dobroty – mne treska s rožkom a Marte maková štrúdľa a šúľance s makom.“
Kde sa cítite komfortnejšie – v prírode alebo v rušných veľkomestách?
„Aj aj. Všetko závisí od konkrétneho miesta. Cítime sa dobre tak v San Franciscu či v Londýne, ako aj na totálne opustených miestach – alžírska Sahara, Sibír alebo v pamírskych horách. To miesto nás musí skrátka niečím očariť, zapôsobiť na prvý pohľad. Napríklad také Káthmandú vyzerá na prvý pohľad ako prašná architektonická príšera, ale keď sa ponoríte do jeho uličiek, od prvého momentu si to tam užívate a cítite sa príjemne. Podobne aj taký prales v Rwande môže byť príjemné miesto, keď sledujete gorily, ktoré sú len sedem metrov od vás.“
„Marco Polo cestoval po legendárnej hodvábnej ceste tri roky, ale my budeme po tejto historickej trase cestovať približne jeden rok.“
Na svojich potulkách svetom ste rozhodne zažili chvíle, kedy tuhla krv v žilách a nebolo vám všetko jedno…
„Počas našich spoločných ciest nám stuhla krv v žilách na ceste z mesta Tawang v indickej provincii Arunachal Pradesh. Prechádzali sme džípom cez zasnežené himalájske serpentíny vo výške 4200 m a auto sa šmýkalo zo strany na stranu, až kým sme nenabúrali a nezapadli do priekopy. Z auta sme tak vyliezali po jednom cez okno do mrazivej zimy. Mnohé autá a nákladiaky tam bezradne stáli bez snežných reťazí, ale Indovia to napokon s úsmevom na tvári vyriešili. Auto spojazdnili, reťaze si vyrobili z obyčajného lana a pokračovalo sa v ceste.“
Hovorí sa, že všetko je to o ľuďoch. Na ktorom kontinente sú podľa vás tí najvľúdnejší a najústretovejší ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť cudzincom v akejkoľvek situácii?
„Zdá sa nám, že najvľúdnejší ľudia sú v tých končinách, ktoré ešte nepremohol valec turizmu. Obvykle sú to skôr menej navštevované miesta a nezáleží na tom, akého sú tí ľudia vierovyznania alebo na ktorom kontinente žijú. Počas našich ciest sme najpríjemnejších a najnezištnejších ľudí stretli tam, kde by ste to asi najmenej čakali, napríklad na severovýchode Indie a v Bangladéši. V žiadnom prípade to však neplatí iba o rozvojových krajinách s menším turizmom. S obrovskou ochotou pomôcť sme sa totiž stretli aj v Austrálii, napríklad keď sme tam stopovali.“
Tento rok máte v pláne tzv. Hodvábnu cestu. Čím je charakteristická a na čo sa najviac tešíte?
„Hodvábna cesta spájala východ so západom od staroveku. Bola to cesta, cez ktorú prechádzal nielen tovar, ale bola aj prostriedkom šírenia filozofických myšlienok, kultúry a umenia. Veď odkiaľ prišli do Európy peniaze, kompas, papier, hodváb a iné vymoženosti, ktoré sa používajú do dnešného dňa?
„Marco Polo cestoval po legendárnej hodvábnej ceste tri roky, ale my budeme po tejto historickej trase cestovať približne jeden rok. Hlavným záujmom sú sviatky a tradície, ktoré sa v krajinách ležiacich na hodvábnej ceste udržiavajú dodnes, napríklad mongolský sviatok Naadam, ktorý Mongoli pravidelne oslavujú už od čias Džingischána. Naadam je dnes považovaný za národný sviatok, je sprevádzaný mohutnými oslavami a práve na ten sa počas cesty asi najviac tešíme.“
Dá sa povedať, že cestovanie je váš život. Čo pre vás oboch znamená?
„Cestovanie je pre nás asi najpozitívnejšia droga akú si vieme predstaviť. Ak s tým raz začnete, chcete vidieť stále viac a viac, ešte ani nedokončíte jednu cestu a už rozmýšľate o ďalšej.“
Ich cestu môžete sledovať na ich stránke:
https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Ftravelistan%2F%3Ffref%3Dts
