Terchová má pre cestovný ruch skvelé predpoklady. Kto by nepoznal jej slávneho rodáka Juraja Jánošíka? Zbojníka a národného hrdinu, ktorého pred takmer tristo rokmi obesili v Liptovskom Mikuláši?
A to preto, lebo bohatým bral a chudobným dával? Popravde, Terchová by mohla ešte viac ťažiť z tejto histórie. Ale halušky tu majú skvelé. Aj zemiakové placky, pirohy a ďalšie rýdzo slovenské špeciality.
Okrem toho sa v Terchovej dá dobre ubytovať v zariadeniach rôznych cenových kategórií. Ceny sa začínajú na sume šesť eur za noc. Okrem turistiky ponúkajú domáci aj ďalšie zábavky. Napríklad lanovú dráhu, rafting, štvorkolky, bazény, sauny, lanovku, kolky, trampolíny, jazdu na koni…
Podľa sprievodcov nás tu čaká najkrajšia túra v Malej Fatre. Môžem potvrdiť, že je to naozaj pravda. Jánošíkove diery a pokračovanie turistickej trasy až do sedla Medzirozsutce stoja za to. Nenudí sa ani antiturista. Trasa vedie pozdĺž Dierového potoka, ktorý tu vyryl zaujímavý kaňon. Prejdeme ho len pomocou lávok, rebríkov a reťazí v skalách.
Po modrej
Nám však počasie perfektne vyšlo, tak zahajujeme túru cez Jánošíkove diery na Medzirozsutce. Určite si treba zobrať dobrú, pevnú obuv, skaly a rebríky bývajú šmykľavé.
Pozor: Je to najznámejšia a najobľúbenejšia turistická trasa v Malej Fatre! Zodpovedá tomu aj počet turistov, ktorý sa úmerne zväčšuje počas víkendov, prázdnin a za pekného počasia. Na rebríkoch a reťaziach môže byť niekedy poriadna tlačenica. A visieť zakvačený do reťaze, keď sa korpulentná dáma pred vami náhle rozhodne pre strach o život nepokračovať v ceste, nemusí byť dvakrát príjemné.
Lezenie, preliezanie a podliezanie je však za bežných okolností zábavné a s trochou opatrnosti ho zvládnu aj malé deti. Turistické značenie aj náučný chodník Jánošíkove diery sa začínajú pri hoteli Diery v Terchovej – Bielom Potoku. Je tam aj veľké platené parkovisko. Národnú prírodnú rezerváciu Veľký Rozsutec tvoria tri oblasti: Dolné, Horné a Nové diery. Jedna krajšia ako druhá.
Púšťame sa po modrej značke. Stúpanie je celú dobu nenáročné. A hlavne zaujímavé. Vďaka rebríkom a reťaziam. Voda potoka tu do skál vyryla pozoruhodné roklinky a útvary. Je tu približne dvadsať vodopádov; z ich vody sa pokojne napite, tečie z kopcov a je desaťtisíckrát prirodzene filtrovaná.
Dlhé, Nové, Horné
Nenároční turisti si prvú zastávku urobia už po necelej hodine cesty, na salaši Podžiar, kde je otvorený bufet. To už majú za sebou prvú časť trasy, Dolné diery. Príjemná prechádzka.
Potom sa môžete rozhodnúť. Po žltej značke sa dá odbočiť k Novým dieram, posledne sprístupnenej časti rokliny. Alebo pokračovať ďalej po modrej cez Horné diery až pod Rozsutce. Táto časť trasy je v zime kvôli ľadu uzatvorená, a nepriechodná je aj počas silnejších dažďov. Inak však pri dodržaní pravidiel bezpečnosti a opatrnosti veľké riziká nehrozia. Ani pocit osamelosti. Okolo je stále dosť iných turistov.
Nahor na Rozsutce sa však vydá už len menšina z nich. Väčšina skončí na lúčke v sedle Medzirozsutce. To je miesto na oddych, pikniky a nerušené obdivovanie okolitej prírody. Na netypicky tvarovaný Malý Rozsutec je to už len polhodina, ale zato poriadny stupák. Kto si trúfne?
Takmer milión
Jánošíkove diery navštívi podľa údajov horskej služby ročne takmer milión turistov. Kovové rebríky, lávky a reťaze však poškodzuje hlavne korózia, voda a lavíny. Naposledy ich menili pred štyrmi rokmi. Tie nové, z pozinkovaného kovu, by vraj mali vydržať až polstoročie. Uvidíme.
Niektoré sú už teraz pokrivené. Výmena pritom nie je nijaká sranda. Tá v roku 2009 stála vyše trinásťtisíc eur. Do náročného terénu ich vynášalo päťdesiat dobrovoľníkov. Najlepšie si to predstavíte priamo v skalách: aká náročná je miestami chôdza aj bez nákladu? A čo potom s ozrutným kovovým hebedom na chrbte? Samozrejme, staré zariadenia bolo treba odtransportovať nadol… Preto by si mal každý výletník vážiť možnosť tejto prechádzky v prírode. Je za ňou kopa driny.
