Chaos, ako sa na najväčší rybí trh na svete patrí. Úzkymi uličkami pobehujú obchodníci a ich zamestnanci. Na ručných kárach a motorových nákladných trojkolkách vozia snáď všetky druhy rýb a morských príšer, ktoré Tichý oceán ponúka.
Rybí trh v Tsukidži, jednej zo štvrtí hlavného mesta krajiny vychádzajúceho slnka Tokia je svetovou raritou. Počas obchodne lepších dní tu zmení majiteľa až dvetisícpäťsto ton morských živočíchov.
Brodím sa zmesou ľadu a vody. Tečie mi do topánok. Je len niekoľko minút po polnoci. Medzi najväčšie atrakcie trhu patrí aukcia tuniakov. Všetky priestory, okrem súkromných skladov, sú verejne prístupné.
Licitácia každý deň priláka aj niekoľko turistov. Tí však prichádzajú až o piatej ráno. Stačí im vidieť licitáciu a poprechádzať sa okolo stánkov obchodníkov. Zriadenci pripravujú tovar celú noc. Tuniaky vyberajú z prepravných debien, odstraňujú ľad, v ktorom sú uskladnené a odbaľujú ich. Japonci totiž balia vždy a všetko. Niektoré druhy tovaru odbaľujú, aby ich vzápätí opäť zabalili…
O tretej hodine pred svitaním mi už je od nôh nepríjemne chladno. Sviečky, ktoré mi začínajú stekať z nosa sa pokúšam vtiahnuť naspäť, tak ako to robia aj ostatní muži okolo mňa, ktorí majú podobný problém. Bojím sa vysmrkať. V Japonsku to totiž môže byť považované za neslušné. Čo ak ma z trhu vykážu, pre porušenie hygienických predpisov alebo mi nasadia rúšku, aby som niekoho nenakazil? Napadlo mi, že sople sú výnimka – tie nebalia…
Jeden z obchodníkov sŕka pri bufete horúce dlhé ryžové rezance z polystyrénovej misky. Zvukmi, ktoré pri tom vydáva prehlušuje ruch prebúdzajúceho sa trhoviska. Sŕkať nie je neslušné, skôr naopak. Vypil som si pri ňom pohár horúceho čaju a na toalete som si nenápadne utrel nos. Po tom som si mohol naplno vychutnať vône najväčšieho rybieho trhu sveta. Nič pre slabšie žalúdky, ktoré nezvládajú morskú stravu.
Pred piatou ráno prichádzajú aj obchodníci. Nakupovať môžu iba akreditovaní. Na čiapkach majú označenie, aby ich licitátor rozoznal.
Aukcia začína o pol šiestej. Licitátori zvolávajú obchodníkov zvonením na zvonce. Potom už ide všetko veľmi rýchlo. Plné skladištia sú do šiestej takmer prázdne. V tomto čase je na trhu najväčšia tlačenica.
Návštevník si musí dávať pozor, aby ho nezrazila niektorá z plno naložených uháňajúcich trojkoliek alebo aby z nej na neho nespadol tovar, ako na tú tučnú Američanku, ktorá hystericky jačala, keď jej pod nohy spadla škatuľa plná červených chobotníc.
